Wednesday, March 28, 2012

HISTOIRE

Cliquez ici pour voir cet e-mail dans votre navigateur
www.claude-ribbe.com
Le plus grand des Dumas, c’est le fils de la négresse. Il a risqué soixante fois sa vie pour la France et est mort pauvre. Une pareille existence est un chef-d’œuvre auquel rien n’est à comparer.
Anatole France
Dimanche 25 mars 2012
11 heures
à
Villers-Cotterêts (Aisne)
devant la tombe du
général Dumas
(cimetière municipal)
Ouverture des cérémonies
du
250e anniversaire de la naissance du
général Dumas
avec la municipalité, les élus,
et les habitants de Villers-Cotterêts
Le cimetière de Villers-Cotterêts est à proximité immédiate de la gare.
Accès depuis Paris par la gare du Nord :
train à 9 h 46. Arrivée à Villers-Cotterêts à 10 h 45.
Retour de Villers-Cotterêts à 13 h 12. Arrivée à Paris à 14 h 12.
Villers-Cotterêts est à 78 km de Paris.
Accès en voiture par l’autoroute A1, puis la nationale 2 direction Soissons.
Le cimetière de Villers-Cotterêts est à proximité immédiate de la gare.
Accès depuis Paris par la gare du Nord : train à 10 h 46. Arrivée à Villers-Cotterêts à 10 h 45. Retour de Villers-Cotterêts à 13 h 12. Arrivée à Paris à 14 h 12.
Villers-Cotterêts est à 78 km de Paris. Accès en, voiture par l’autoroute A1, puis la nationale 2 direction Soissons.
L’association des amis du général Dumas
vous convie à l’ouverture des cérémonies qui commémoreront,
au cours de cette année 2012,
le 250e anniversaire de la naissance de ce grand héros franco-haïtien.
Une vie exemplaire
C’est à Latibolière, près de Jérémie (Haïti) – à l’époque partie française de la colonie de Saint-Domingue – que naquit, le 25 mars 1762, l’esclave Thomas-Alexandre.
Arrivé sans papiers en France, il devait devenir, sous le pseudonyme qu’il avait choisi -Alexandre Dumas- le plus valeureux officier des armées de la Révolution avant d’être limogé, à cause de sa couleur de peau et de ses origines, par Napoléon Bonaparte, lorsque ce dernier remit en vigueur l’esclavage, la traite des Africains et le code noir, pourtant abolis par la Révolution.
Accueilli à Villers-Cotterêts en 1789, le futur général Dumas s’y était fixé en épousant une jeune fille du pays. Leur fils allait devenir l’écrivain français le plus lu dans le monde.
Pour honorer ce père mort lorsqu’il avait quatre ans, le jeune homme, lancé à la conquête littéraire de Paris, reprit le pseudonyme de son père - Alexandre Dumas - et l’immortalisa à travers des chefs-d’œuvre qui ne font que raconter, en filigrane, l’histoire d’un homme discriminé auquel la France n’a jamais rendu ce qu’elle lui devait.
Ainsi, le roman Les Trois Mousquetaires ne fait-il que transfigurer les aventures du général et de ses trois amis (Piston, Espagne et Carrière de Beaumont) au régiment des dragons de la Reine et dans les guerres de la Révolution.
Devenu en juillet 1793 le premier général de l’histoire de France d’origine servile et africaine, il est rapidement promu général de brigade puis, en septembre de la même année, d’armée.
Commandant en chef de l’armée des Pyrénées, puis des Alpes au début de 1794, il fonde les chasseurs alpins (les « chasseurs de la montagne ») et mène à la victoire les troupes de la République contre la coalition austro-sarde au Petit-Saint-Bernard et au Mont-Cenis.
Nommé ensuite commandant en chef de l’armée de l’Ouest, il démissionne avec éclat et au péril de sa vie pour ne pas participer au massacre des Vendéens et marquer sa désapprobation par rapport aux crimes de Carrier et des colonnes infernales du général Turreau.
Après s’être illustré de manière particulièrement héroïque dans la campagne d’Italie sous les ordres de Bonaparte - notamment en défendant seul contre un régiment autrichien le pont de Brixen, ce qui lui vaut les surnoms de «Diable noir», par l’ennemi, et d’Horatius Coclès du Tyrol, par Bonaparte - il participe vaillamment à la campagne d’Égypte avant de s’opposer à l’aspect colonial et antirépublicain de l’expédition.
Demandant à être rapatrié, il est capturé et détenu, et quasiment torturé pendant un an à Tarente.
Après sa libération, il est rayé des cadres de l’armée au moment où Bonaparte, s’étant emparé du pouvoir, rétabli l’esclavage et «blanchit» l’armée française par deux arrêtés secrets.
Au pays des droits de l'homme, Dumas privé de Légion d'honneur depuis 1802 à cause de sa couleur de peau !
En récompense de la bravoure de Dumas lors du débarquement des troupes françaises à Alexandrie, en juillet 1798, Bonaparte avait accordé à celui qui était alors commandant en chef de la cavalerie d’Égypte un sabre. Dumas y tenait beaucoup.
Une telle récompense valait l’admission automatique du général dans l’ordre de la légion d’honneur lorsqu’il fut créé quatre ans plus tard, en mai 1802. Il suffisait d’en faire la demande, ce qu’il fit.
Mais, à la différence de tous ses subordonnés et aides de camp qui, eux, entrèrent dans le nouvel ordre, cette distinction, qu’il méritait plus que tout autre, ne lui fut jamais accordée : à cause de la couleur de sa peau, de ses origines serviles et de ses sentiments républicains.
Au cimetière de Villers-Cotterêts, où il repose aujourd’hui près de sa femme, le général Dumas attend toujours la réponse de la France à une demande formulée en 1802 !
Entre temps, il n’est aucun général français qui n’ait reçu cette récompense. Le seul qui n’y ait pas eu droit avait la peau sombre et il était né esclave.
Bonaparte refusa de verser au général, puis à sa femme, un arriéré de solde qui aurait permis au fils de faire des études. Pour subsister, la veuve dut solliciter l’autorisation de tenir un bureau de tabac à Villers-Cotterêts.
Depuis 2002, Claude Ribbe, épaulé depuis 2006 par l’association des amis du général Dumas qu’il préside, demande un geste au président de la République, grand maître de l’ordre national de la Légion d’honneur pour réparer une injustice que la France, pays d’égalité et de fraternité, ne peut plus aujourd’hui tolérer.
Un geste qui ne coûte rien : que le général Dumas soit admis dans l’ordre national, non par une décision rétrospective, mais parce que tel était son droit en 1802. Un droit qui a été bafoué par la force des préjugés.
Un geste purement symbolique qui consisterait à affirmer solennellement et publiquement que le général est membre de droit de l’ordre depuis 1802 serait déjà une belle avancée.
Jacques Chirac a dédaigné cette demande. Bien plus, le gouvernement Villepin a refusé, en 2006, d’inscrire sur la liste des commémorations nationales le bicentenaire de la mort du héros.
Aujourd’hui, en 2012, à la date du 250e anniversaire de la naissance du général, la situation n’a guère évolué. Pourtant alerté dès septembre 2011, le comité de célébrations nationales a encore refusé d’inscrire l’événement. Peu importe le prétexte allégué. Ce refus a été entériné par le ministre de la Culture.
Le président de la République actuel, parfaitement informé de ce dossier, n’a donné, pour le moment, aucune suite, malgré des courriers reconnaissant les mérites exceptionnels du général Dumas mais indiquant que le sabre accordé en 1798 par Bonaparte n’était pas un sabre d’honneur mais un sabre de récompense et que, par conséquent le général Dumas n’avait aucun droit à la Légion d’honneur, un argument dont la valeur historique est discutable.
Une pétition demandant une compensation pour cette spoliation a été mise en ligne en 2009. Elle a recueilli 7000 signatures venues du monde entier.
Les candidats à la présidentielle 2012 interpellés mais indifférents
Tous les candidats à la présidence de la République ont reçu, en septembre 2011, un questionnaire de l’association leur demandant quelle serait leur attitude pour la réhabilitation du général Dumas après l’élection, notamment au regard de sa demande d’entrée dans l’ordre de la Légion d’honneur. À une écrasante majorité, ils n’ont pas répondu.
Il est triste de constater que les prétendants à la magistrature suprême ne comprennent pas l’importance, pour la cohésion de la nation, de héros républicains aussi exemplaires, rassembleurs et positifs que le général Dumas. Ils devraient au contraire être particulièrement honorés à un moment où beaucoup de jeunes, originaires de contrées que la France, en d’autres temps, a voulu conquérir, asservir ou exploiter, ne trouvent pas de modèles dans les exemples que l’imagerie républicaine leur propose, à l’école, dans les médias ou à la télévision.
À force de ne voir, dans le miroir que leur tend la République, que des figures qui ne leur ressemblent jamais, ils cherchent ailleurs, et pas toujours où il faudrait, leurs modèles et leurs références. On sait où cela peut conduire.
Aujourd’hui, plus que jamais, la France, a besoin de retrouver les héros et les héroïnes issus de l’histoire de sa diversité. Le général Dumas est, sans conteste, le plus emblématique.
C’est pourquoi, malgré cette incompréhension de la classe politique, l’association continue de lutter. Elle le fera jusqu’à obtenir satisfaction.
Dix ans de lutte
Depuis 2006, relayant les efforts engagés dès 2002 par l’écrivain et cinéaste Claude Ribbe, biographe du général, l’association des amis du général Dumas milite pour que la France reconnaisse officiellement l’apport du général Dumas à son histoire.
Plus généralement, elle s’est fixé pour but la réintégration dans le panthéon national des héros et des héroïnes issus de l’histoire de la diversité française.
Claude Ribbe a rendu hommage au général Dumas à travers de nombreux articles et pas moins de quatre ouvrages publiés : Alexandre Dumas, le dragon de la Reine (2002), l’Expédition (2003), le crime de Napoléon (2005) et surtout Le Diable noir (2008). Il a lui-même adapté ce dernier livre sous forme de documentaire (diffusion sur France 3 en 2009 et sur France 2 en 2010, avec Stany Coppet dans le rôle du général Dumas : 600 000 téléspectateurs).
Il a obtenu que, lors de la mise au panthéon d’Alexandre Dumas à l’automne 2002, une cérémonie prestigieuse soit organisée au Sénat pour le général.
Il a obtenu l’apposition d’une plaque à Villers-Cotterêts en février 2006 sur la maison où mourut de chagrin le général en 1806. Il a eu le plaisir d’en rédiger le texte.
Depuis, devant cette plaque, tous les 10 mai, la commune de Villers-Cotterêts commémore l’abolition de l’esclavage.
Enfin, il a aussi convaincu, en juin 2006, les troupes de montagne et le ministre de la Culture de rendre hommage au général, au col du Petit-Saint-Bernard, là où le héros avait remporté une éclatante victoire en 1794.
L’association des amis du général Dumas épaule et relaie ce combat depuis l’été 2006.
Elle a convaincu la ville de Paris de remettre en place un monument parisien érigé en 1913 place du général-Catroux (17e) et abattu par les collaborateurs en 1943.
Le général Dumas associé au 10 mai
Ce monument, inauguré en avril 2009 et représentant des fers brisés, est désormais l’un des rendez-vous les plus populaires et les plus légitimes de France le jour de l’abolition de l’esclavage.
Depuis 2009, l’armée républicaine, en souvenir de son valeureux général, et pour marquer qu’elle ne reconnaît pas les différences de couleur, s’est associée à cette manifestation.
Depuis 2009, tous les 10 mai, à 18 heures, à l’appel de l’association des amis du général Dumas, plus d’un millier de participants y commémorent solennellement l’abolition, en présence des musiques de l’armée française, de chœurs d’enfants, mais aussi de manière plus festive, à travers les tambours des Antilles et un pique-nique républicain offert aux participants.
La manifestation se poursuit à travers une soirée culturelle dans le grand amphithéâtre Malesherbes de l’Université de Paris-Sorbonne, partenaire depuis 2011 de l’événement.
Le jeudi 10 mai 2012, à 18 heures, place du général-Catroux, les amis du général Dumas, une fois de plus, commémoreront l’abolition.
Cette quatrième édition de la cérémonie sera d’autant plus marquante que, cette fois, on célébrera aussi le 250e anniversaire de la naissance du général et dix ans de lutte pour sa réhabilitation.
En outre, le président de la République élu le 6 mai devrait honorer de sa présence cette manifestation pour rendre enfin l’hommage qui s’impose au général et marquer de sa présence l’année du général Dumas, puisque dorénavant, sous l’égide de l’association, le 10 mai marquera le point de départ d’une année commémorant la mémoire d’un héros méconnu. En 2012-2013, ce sera le général Dumas.
Mais, en attendant le 10 mai prochain, les amis du général Dumas donnent rendez-vous à toutes celles et à tous ceux qui se sentent concernés par ces héros «différents» et emblématiques, oubliés de la République,
à venir se recueillir, avec les habitants de Villers-Cotterêts, sur la tombe du brave général Dumas,
dimanche 25 mars 2012, à 11 heures précises, au cimetière de Villers-Cotterêts,
pour le 250e anniversaire de la naissance de celui dont Anatole France disait :
Le plus grand des Dumas, c’est le fils de la négresse. Il a risqué soixante fois sa vie pour la France et est mort pauvre. Une pareille existence est un chef-d’œuvre auquel rien n’est à comparer.
Documents :
1. Lettre de l’écrivain Alexandre Dumas adressée à des Haïtiens à propos de son père (1838).
«Mes chers compatriotes…
Souvent, j’ai été sollicité à la fois par des amis et par mon propre cœur de faire élever une statue à mon père ; cette statue, faite par l’un des meilleurs artistes de la capitale, grâce aux relations que j’ai avec tous, et à la fourniture que ferait du bronze le gouvernement, ne coûterait pas plus de 20 à 25 000 francs.Voici donc ce que j’ai l’honneur de vous proposer, Messieurs :Une souscription à 1 F serait ouverte parmi les hommes de couleur seulement, quelle que soit la partie du monde qu’ils habitent. A cette souscription ne pourront se joindre, pour les sommes qui leur conviendront, que le roi de France et les princes français, ainsi que le gouvernement d’Haïti, et si, comme il y a tout lieu de le croire, la somme, au lieu de se monter à 25 000 F, se monte à 40 000, on fondrait une seconde statue pour une des places de Port-au-Prince; et alors, j’irais la conduire et l’y ériger moi-même sur un vaisseau que le gouvernement français me donnerait pour l’y emporter. Je ne sais, Messieurs, si la douleur récente que j’éprouve [Alexandre Dumas vient de perdre sa mère] et qui réveille cette vieille et éternelle douleur de la mort de mon père, ne me rend pas indiscret, et ne grandit pas à mes propres yeux les mérites de celui que Joubert appelait la terreur de la cavalerie autrichienne et Bonaparte l’Horatius Coclès du Tyrol ; mais il me semble en tout cas qu’il serait bon que les Haïtiens apprissent à la vieille Europe, si fière de son antiquité et de sa civilisation, qu’ils n’ont cessé d’être français qu’après avoir fourni leur contingent de gloire à la France.
Alexandre Dumas, 5 août 1838 »
2. Dépêche AFP du 25 juin 2002
Paris va retrouver la statue du général Dumas
PARIS. 25 juin (AFP) - La statue du général Dumas, qui ornait jadis une place de Paris, devrait prochainement retrouver son socle, pour "réparer une diversion de l'histoire", selon les termes de l'adjoint au maire à la culture Christophe Girard.
Philippe Séguin, président du groupe RPR au Conseil de Paris, a rappelé mardi lors de la séance du Conseil que le général Thomas-Alexandre Dumas, père de l'auteur des Trois Mousquetaires, avait jadis sa statue sur la "place des Trois Dumas" - devenue place du Général-Catroux, dans le XVllème arrondissement - et qu'elle avait été mise à bas par les nazis.
"C'était un homme de caractère, un des grands généraux de l'armée française, un serviteur d'une république ouverte", a souligné M. Séguin.
Le général Dumas était le fils du marquis Antoine-Alexandre Davy de la Pailleterie et d'une esclave haïtienne, Marie-Céssette Dumas. Son père ayant refusé qu'il entre dans l'armée sous son nom, il avait pris le nom de sa mère. Il était le grand-père de l'autre Alexandre, alias Dumas fils, auteur de la Dame aux Camélias.
M. Séguin a émis le vœu que la statue soit remisé en place, ou que soit édifiée une nouvelle statue. La mairie lui a donné son appui. Estimant par la voix de M. Girard qu"'au nom de la révolution, de la république, des esclaves et de nos compatriotes d'origine africaine, ce serait bien qu'on répare cette diversion de l'histoire".
Le voeu a été voté à l'unanimité par le Conseil. 25!06/02 09 h :59
3. Allocution de Claude Ribbe au Sénat (30 novembre 2002) lors de l’entrée d’Alexandre Dumas au Panthéon
Monsieur le Président du Sénat,Monsieur le Ministre,Messieurs les Présidents,Mesdames et Messieurs les Sénateurs,Mesdames, Messieurs,
Que dirait notre Alexandre Dumas de ces fastes républicains brusquement déployés autour de sa dépouille ? Nul ne le sait. Mais ce qui est sûr, c’est que s’il tenait la plume aujourd’hui, on ne se contenterait pas de dire qu’il est un écrivain. On jugerait utile, pour mieux le qualifier, d’ajouter qu’il est un écrivain «de couleur ». Ce serait un romancier « noir », un auteur « antillais ». On parlerait de sa « créolité », de son «africanité », de sa « négritude », de son « sang noir ». Bref, il aurait quelque chose de différent, de particulier, que sa couleur de peau désignerait et dont il n’aurait jamais la liberté de se défaire. En cette France du XXIe siècle, y aurait-il donc encore des gens pour croire à la « race », à la « pureté du sang » ?Faut-il attendre de tomber en poussière pour ne plus subir le regard des autres ? Faut-il attendre les honneurs posthumes pour ne plus être insulté ? Insulté, Dumas le fut, de la naissance à la mort. Il essuya, avec la dignité propre aux êtres d’exception, les plus sottes offenses. Et la plus douloureuse de ces offenses fut sans doute l’injustice faite à son père, le général républicain Alexandre Dumas, premier du nom. Dès lors, l’hommage éclatant de ce soir doit-il être aussi l’occasion de saluer solennellement la mémoire de ce très grand Français.Car les Alexandre Dumas sont trois et le premier d’entre eux, père de l’écrivain, n’était en naissant qu’un esclave dans la partie française de l’île de Saint-Domingue, aujourd’hui république d’Haïti. Il ne s’appelait pas encore Alexandre Dumas. Il n’avait qu’un prénom -Thomas-Alexandre- et pas de nom de famille car les esclaves n’avaient pas le droit d’en porter. Un esclave : deux cent quarante ans après, avons-nous bien idée de ce que cela veut dire ? Des civilisations bafouées, un continent décimé, la déportation, la cale de ces bateaux bien français qu’on armait dans les ports et pas seulement de Nantes ni de Bordeaux. Le fouet, le viol, l’humiliation, la torture, les mutilations, la mort. Et après la mort, l’oubli.Le roi Louis XIV, en instaurant en 1685 le Code noir, avait juridiquement assimilé les esclaves africains déportés dans les colonies françaises à des biens meubles. Et ce Code noir, ne l’oublions pas, excluait aussi les Juifs et les Protestants de ces mêmes colonies françaises. Dans l’article 13, le roi voulait que «si le père est libre et la mère esclave, les enfants soient esclaves pareillement». Le père de Thomas-Alexandre était Européen -donc libre- mais la mère était esclave africaine et le Code Noir s’appliquait à cet enfant comme à des centaines de milliers d’autres jeunes captifs. En 1775, son père, pour payer un billet de retour dans le bateau qui le ramènerait en Normandie, le mit d’ailleurs en gage, comme on dépose un objet au mont-de-piété. Un an plus tard, le jeune esclave passait en France à son tour mais lorsque son pied toucha le quai du Havre, il n’en fut pas affranchi pour autant. Un principe admirable affirmait pourtant que la terre de France ne porte point d’esclave. Mais il y avait été dérogé par plusieurs textes, qui, tout au long du XVIIIe siècle, avaient rendu de plus en plus difficile la venue et le séjour en France des esclaves antillais et, plus généralement, des hommes et des femmes de couleur. Ainsi, dissimulé sous une fausse identité, le père d’Alexandre Dumas, n’était qu’un «sans-papiers».Bravant ces difficultés, en s’engageant pour huit ans, en qualité de simple cavalier, dans le régiment des Dragons de la reine, il prit un nom de guerre : Alexandre Dumas. On a souvent dit que c’était celui de sa mère. Mais, étant esclave, elle n’avait pas de patronyme et les actes qui la désignent ne parlent d’ailleurs que de son prénom : Césette. Il pourrait bien s’agir alors de son nom africain et ce serait bien honorable pour ce jeune homme d’avoir ainsi rendu hommage à sa mère restée là-bas en servitude.Aux Dragons de la reine, Alexandre Dumas rencontra trois camarades. L’un d’entre eux venait de Gascogne. Les quatre cavaliers restèrent liés par une amitié fidèle et combattirent ensemble pendant les guerres de la Révolution.En 1789, la Déclaration des Droits de l'Homme, contrairement à ce que l’on croit souvent, n’était pas encore universelle. Elle ne concernait que les Européens. Il fallut attendre trois ans pour que des droits soient reconnus aux hommes de couleur libres. Cinq ans pour que l’esclavage soit aboli, en principe, et encore sous la pression d’une révolte qu’on ne pouvait contenir.Alexandre Dumas, après s’être battu avec rage, dès le printemps de 1792, contre l’envahisseur, participa avec son ami Joseph de Bologne (dit chevalier de Saint-George) également né esclave, à la création d’un corps composé d’Antillais et d’Africains : la Légion des Américains. Eux aussi furent des soldats de l’An II. Alexandre Dumas, en moins d’un an, fut le premier homme de couleur à devenir général de division de l’armée française. Accompagné des trois amis qu’il avait rencontrés aux Dragons de la reine, il prit bientôt le commandement de l’armée des Alpes et, bravant la peur, la neige et le froid, emporta les postes inexpugnables du Petit-Saint-Bernard et du Mont-Cenis. Lorsqu’éclata l’insurrection royaliste de 1795, c’est Dumas qu’on appela pour sauver la République. Mais l’essieu de la voiture du général cassa deux fois. On attendait Dumas : ce fut Bonaparte. Celui-là n’était rien encore. Il passait juste par là et il mitrailla les factieux. Dumas le rejoignit et combattit à ses côtés. Ils sauvèrent la République. Mais pour combien de temps ? Ils chevauchèrent jusqu’en Italie. Ils galopèrent jusqu’en Autriche. Sur le pont de Brixen, seul sur sa monture, Dumas pouvait arrêter une armée entière. Jusqu’à Alexandrie, jusqu’aux Pyramides, il se battit encore pour la France.Mais le général Dumas a d’autres titres de gloire : il protesta contre la Terreur, il protégea les prisonniers de guerre, il refusa de participer aux massacres, aux pillages, aux viols et aux tortures perpétrés contre les civils de Vendée, il finit par quitter l’armée d’Egypte, pensant que la République française n’avait pas besoin de ce genre de conquête.Sur le chemin du retour, le général Dumas fut capturé et passa deux ans dans les geôles du roi de Naples où il subit des sévices qui lui laissèrent dans le corps et dans l’âme des séquelles ineffaçables.A son retour en France, c’est un fils que lui donna son épouse. Il l’avait connue à Villers-Cotterêts, en 1789. Leur histoire d’amour commença dans la cour du château où, deux cent cinquante ans plus tôt, un grand roi, d’un coup de plume, avait donné son essor à cette belle langue que l’écrivain Alexandre Dumas honorerait mieux que quiconque.Lorsque l’enfant de 1802 parut, le général était là. D’habitude, Marie-Louise Dumas accouchait seule. La République ne leur avait pas laissé beaucoup de temps pour vivre ensemble. Leur fils était libre, malgré sa couleur de peau. Cette année 1802, qui le vit naître, ne fait pas honneur à la France. Le 20 mai, Napoléon Bonaparte rétablissait l’esclavage. Dans nos livres d’histoire, à l’écran, à la scène, on n’en parle pas volontiers. Il est un peu facile de dire qu’une femme-Joséphine-devrait seule porter la responsabilité de cette décision ignoble qui, aujourd’hui, aux termes d’une loi votée naguère en ces murs, constitue un crime contre l’Humanité. Le 28 mai 1802, à la Guadeloupe, le commandant Louis Delgrès et ses compagnons, pensant avec raison qu’on ne les laisserait pas vivre libres préférèrent mourir. Le lendemain, 29 mai 1802, Napoléon Bonaparte excluait de l’armée française les officiers de couleur, comme en d’autres temps on s’en prendrait aux officiers juifs. Cette mesure d’épuration raciale fut appliquée jusqu’aux élèves de l’Ecole polytechnique. Elle frappa douze généraux dont Toussaint Louverture et Alexandre Dumas. Le 2 juillet 1802, les frontières de la France se fermèrent aux hommes et aux femmes de couleur, même libres. L’année suivante, le 8 janvier 1803, quelques semaines avant que le général Toussaint Louverture n’expire, privé de soins, dans la citadelle la plus glaciale de France, les mariages furent proscrits entre fiancés dont la couleur de peau était différente. C’est sur ce terreau écoeurant que purent s’épanouir les théories françaises des Vacher de Lapouge et autres Gobineau qui furent, au siècle suivant, les inspirateurs de la barbarie nazie.Bonaparte s’acharna, allant jusqu’à refuser de payer au général Dumas un arriéré de solde qu’il lui devait pourtant. Le héros, trop sensible, mourut de chagrin en 1806. Sa veuve, sans ressources, qualifiée de «femme de couleur» pour avoir épousé un ancien esclave, n’eut droit à aucune pension. Le jeune orphelin n’alla pas au lycée. Le général Dumas ne fut jamais décoré, même à titre posthume. Les généraux de couleur n’avaient pas droit à la Légion d’honneur.Aujourd’hui, d’aucuns ont du mal à accepter que l’histoire d’un brave à la peau plus sombre que la leur ait pu inspirer l’écrivain français le plus lu dans le monde. Leurs préjugés les empêchent tout-à-fait d’imaginer un d’Artagnan noir.Alors faut-il s’étonner si la statue du général Dumas, abattue par les nazis en 1943, n’est toujours pas remise à sa place ? Faut-il s’étonner si notre langue magnifique est souillée encore par ces mots qu’inventèrent les négriers ? Le mot de mulâtre par exemple, qui désigne à l’origine le mulet, une bête de somme hybride et stérile. Sans doute pour dire que les enfants de ceux dont les épidermes ne sont pas assortis feraient offense à la nature.Mais à présent, n’est- ce pas le moment d’un coup de théâtre ? L’heure n’est-elle pas venue de jeter bas les masques ? L’heure de dire la vérité à qui voudra bien l’entendre. Quelle vérité ? Eh bien, tout simplement, que les Dumas étaient originaires d’Afrique et que la France en est fière.Mais si nous disons cela, chaque fois qu’un étranger frappera à notre porte, ne faudra-t-il pas se demander quand même, avant de la lui claquer au nez, si ce n’est pas le héros que la République appellera peut-être bientôt à son secours, s’il ne sera pas un jour le père d’un génie de l’Humanité ? L’Humanité : une, indivisible et fraternelle comme cette République que le général Alexandre Dumas aimait tant.
4. Dépêche AFP 10 mai 2009.
"La mémoire n’est rien si elle n’est pas dans le même temps une prise de conscience (. . . ). Elle est importante car elle est valeur d’enseignement pour les générations à venir", a déclaré à Bordeaux, la ministre de l’Intérieur Michèle Alliot-Marie lors de l’inauguration d’une exposition permanente consacrée au commerce atlantique et à l’esclavage.
"On se grandit à regarder son passé en face, en assumant ses parts d’ombres et ses aspérités, en rejetant la tentation de l’oubli", a-t-elle ajouté, en présence du secrétaire d’Etat à l’Outre-mer Yves Jégo.
"Nos ancêtres méritent plus qu’une commémoration. Il y a eu un préjudice moral, spirituel, physique, dont nous subissons encore les conséquences", a de son côté déclaré, au cours d’une manifestation à Paris, la vice-présidente du Collectif des filles et fils d’Africains déportés, Joby Valente.
Le président du comité Organisation 10 mai, Théo Lubin, a demandé en défilant à Paris, aux côtés de 800 à 1. 000 personnes, selon les organisateurs, que "le 10 mai devienne férié, que les rues qui portent le nom d’un négrier soient débaptisées et que les manuels scolaires intègrent l’histoire de l’esclavagisme".
Parallèlement, une centaine de personnes se sont rassemblées à Paris devant le monument en hommage au général afro-antillais Alexandre Dumas, place du Général Catroux (17ème), pour commémorer l’abolition de l’esclavage.
Une minute de silence a été observée pour honorer la mémoire des victimes de l’esclavage. Une adjointe au maire de Paris chargée de la mémoire, Catherine Vieu-Charier, a déposé une gerbe, comme les manifestants qui, une fleur à la main se sont recueillis au pied du monument représentant des fers d’esclaves brisés.
Le président de l’association des amis du général Dumas, l’écrivain Claude Ribbe, a déploré l’absence du président Nicolas Sarkozy et "la volonté de l’Etat d’en finir avec la commémoration officielle de l’esclavage", appelant à "continuer à (se) battre".
"Cette journée est utile pour comprendre enfin que la prospérité indéniable de la France contemporaine doit beaucoup aux esclaves victimes d’un crime qu’il faut commémorer", a-t-il estimé.
Pour sa part, le maire UMP de Bordeaux Alain Juppé a indiqué que l’inauguration de salles consacrées à la question de l’esclavage au sein du musée d’Aquitaine "est le fruit d’un long mûrissement".
"Il y a quinze ans, évoquer à Bordeaux la traite négrière et l’esclavage, n’allait pas de soi", a souligné l’ancien Premier ministre.
"La société dans son ensemble demeurait indifférente, pour ne pas dire réticente. Pour faire évoluer les esprits, il a fallu du temps", a-t-il expliqué.
Bordeaux, deuxième port français de la traite négrière après Nantes, fut le point de départ entre 1672 et 1837 de près de cinq cents expéditions maritimes pour déporter d’Afrique quelque 130. 000 esclaves vers les Antilles.
L’abolition de l’esclavage en 1848 en France est commémoré chaque année le 10 mai depuis 2006. AFP
5. Dépêche AFP 10 mai 2010
La France se dit "déterminée à combattre" l'esclavage moderne
De Emmanuel ANGLEYS (AFP) – 10 mai 2010
PARIS — La France a célébré lundi la 5e Journée nationale contre l'esclavage avec des manifestations à Paris, Nantes et Bordeaux -anciens ports négriers- précédées d'une cérémonie au Sénat au cours de laquelle Nicolas Sarkozy a exprimé la "détermination" du pays à combattre l'esclavage moderne.
En 2006, l'ancien président Jacques Chirac avait fait du 10 mai une journée nationale des mémoires de la traite, de l'esclavage et de leurs abolitions.
L'esclavage a été officiellement aboli en France en 1848.
La date du 10 mai correspond à l’adoption définitive par le Sénat en 2001 de la loi Taubira reconnaissant à l'esclavage des populations d'origine africaine le caractère de crime contre l'humanité.
La France est "déterminée à combattre sans faiblir" l'esclavage moderne, a affirmé le président de la République, Nicolas Sarkozy, dans un message lu par son ministre de l'Intérieur Brice Hortefeux, lors d'une cérémonie au Sénat.
Commémorer l'abolition de la traite et de l'esclavage, "c'est refuser l'oubli pour ces millions d'hommes et de femmes victimes dans leur chair et dans leur âme d'un système fondé sur une injustice séculaire", a-t-il souligné.
L'association SOS Racisme a toutefois dénoncé "l'absence de personnalités politiques de premier plan - président de la République ou Premier ministre - (qui) nuit gravement à la solennité de cette cérémonie".
La France a été le premier pays à reconnaître en 2001 l'esclavage comme crime contre l'humanité. Des historiens et des militants de l'antiracisme poussent d'autres pays européens à faire de même.
Ainsi, la Fondation européenne du mémorial de la traite des Noirs, une ONG de Bordeaux, a annoncé avoir adressé des courriers en ce sens aux chefs de gouvernement de la Grande-Bretagne, du Danemark, des Pays-Bas, du Portugal et de l'Espagne.
L'ONG parle d'un "besoin de reconnaissance" à la mesure d'un "traumatisme encore à vif" et appelle à créer une "journée européenne de la mémoire".
En fin de journée à Paris, quelques centaines de personnes ont participé à une cérémonie de commémoration place du général Catroux (XVIIe arrondissement), devant un mémorial dédié au général Alexandre Dumas, père de l'écrivain, par l'association des amis du général Dumas, la ville de Paris, l'ambassade des Etats-Unis et l'Unesco.
Né esclave en Haïti, le général Dumas est "un héros de l'histoire de France", a souligné l'écrivain Claude Ribbe, président de cette association.
Ce mémorial de 5 m de haut et 5 tonnes représentant des fers brisés est le seul lieu de la capitale à évoquer la mémoire des esclaves.
Après les allocutions et les dépôts de gerbes, la phalange musicale, Musique principale de l'armée de terre, une chorale des écoles de la ville de Paris et 40 tambours du groupe Miyo de Dominique Tauliaut ont rendu hommage à Alexandre Dumas père, premier général de couleur de l'armée française et, à travers lui, à tous les esclaves.
A Nantes, principal port négrier français du XVIIème au XIXème siècle et qui se flatte d'être la première ville à avoir brisé le tabou sur son passé, la première pierre d'un mémorial dédié à l'abolition de l'esclavage a été posée.
A Bordeaux, le maire UMP Alain Juppé a présidé au parc Toussaint Louverture une cérémonie pour "dire la vérité" sur le passé de "port négrier" de la ville, évoquant cette "tache sur la mémoire de Bordeaux", cette histoire "honteuse, parfois occultée".
6. Courrier adressé par l’association des amis du général Dumas, le 27 septembre 2011 à tous les candidats à l’élection présidentielle de 2012
L’association des amis du général Dumas, créée en 2006, se propose de valoriser la mémoire du général Alexandre Dumas (Thomas-Alexandre Davy de La Pailleterie dit Dumas) né esclave à Jérémie (aujourd’hui République d’Haïti) en 1762, mort libre à Villers-Cotterêts en 1806, héros de la Révolution française, premier général français d’origine afro-antillaise, père de l’écrivain français le plus lu dans le monde.
D’une manière plus extensive, l’association œuvre pour que les personnages remarquables de l’histoire de France issus de la « diversité » - aussi nombreux que méconnus - reprennent la place qu’ils méritent dans le panthéon national.
L’écrivain Claude Ribbe, biographe du général Dumas, avait obtenu qu’un hommage particulier et solennel au général Dumas soit rendu au Sénat en 2002, en ouverture de l’entrée au Panthéon de l’écrivain Alexandre Dumas.
L’association a obtenu en 2009 qu’un monument évoquant le général Dumas soit installé à Paris (place du général-Catroux 17e) à la place d’une statue érigée en 1913 et abattue par les collaborateurs en 1943. C’est devant ce monument que, tous les 10 mai, depuis le 10 mai 2009, se déroule une cérémonie de commémoration de l’abolition de l’esclavage, co-organisée par la ville de Paris et l’association des amis du général Dumas. Cette cérémonie, très populaire, rassemble un millier de participants. Depuis 2009, elle a bénéficié du concours de l’armée française.
L’association œuvre à présent pour que le général Dumas, écarté dès 1802 de l’ordre national de la Légion d’honneur, en raison de sa couleur de peau et de ses origines - alors qu’il en était membre de plein droit et qu’il avait fait une demande dans ce sens - y soit admis d’une manière ou d’une autre. Plusieurs requêtes ont été adressées depuis 2002 au Président de la République : requêtes d’abord individuelles de l’écrivain Claude Ribbe ensuite relayées par l’association qu’il a fondée en 2006. Ces requêtes, reçues par M. Jacques Chirac, puis par M. Nicolas Sarkozy, sont restées jusqu’à présent sans effet. Il convient de rappeler qu’Alexandre Dumas est le seul général français depuis 1802 jusqu’à nos jours qui ait été privé de Légion d’honneur. Tous ses aides de camps ont été admis dans cet ordre.
L’association des amis du général Dumas préconise enfin la création d’un centre Dumas, consacré aux personnages remarquables de l’histoire de la « diversité ». Ce centre pourrait être rattaché au futur musée de l’histoire de France.
À l’occasion du 250e anniversaire de la naissance du général Dumas, en 2012, l’association adresse à tous les candidats - déclarés ou probables - à l’élection présidentielle le questionnaire suivant, dont les réponses seront rendues publiques quelques semaines avant le premier tour de scrutin. Les candidats n’ayant pas répondu seront censés n’être intéressés ni par le général Dumas ni par les héros de l’histoire de France issus de la « diversité ».
Ce questionnaire est également destiné, pour les candidats qui l’accepteront, à préparer une interview filmée, dans le cadre d’un documentaire consacré aux personnages remarquables de l’histoire de la «diversité».
1°/ Pensez-vous que la valorisation des personnages remarquables de l’histoire de France issus de la « diversité » soit une manière de renforcer le lien social, notamment pour les jeunes issus de l’immigration qui sont privés des héros et héroïnes positifs qui leur ressemblent ?
2°/ De quelle manière concrète pensez-vous rendre leur place, dans le panthéon national, aux héros et héroïnes de l’histoire de France issus de la «diversité» ?
3°/ Pensez-vous qu’il soit possible d’inscrire cette démarche dans un lieu de mémoire particulier tel qu’un musée ou un établissement culturel spécifique - un centre Dumas par exemple - éventuellement rattaché au futur musée de l’histoire de France et quels moyens concrets prévoyez-vous pour y parvenir ?
4°/ Comment envisagez-vous de rendre hommage au général Alexandre Dumas en 2012, dans le cadre du 250e anniversaire de sa naissance ?
5°/ Quelles suites, concrètes ou symboliques, pensez-vous donner à la demande du général Dumas, pendante depuis 1802, d’admission dans l’ordre national de la Légion d’honneur ?
Désinscription / Changer d'adresse e-mail Powered par YMLP
.displayMessage .msgBody a {text-decoration: underline; color:blue; cursor: pointer;}

© 2012 AOL Inc. All Rights Reserved
Accessible VersionStandard VersionTerms of ServicePrivacy PolicyAbout Our AdsContext Sensitive Shortcuts
lafondation@aol.com

Saturday, March 17, 2012

FOUYE ZO

FOUYE ZO »

5/11/11
TI DIFE BOULE !

Ki moun kap releve defi a, voye jete ti ròch yo?
Pran la pawòl pote lide pa l?

Men kwa manman w, men kwa papa w, pile l si w kapab!

N ap chèche lanvè landwat la vi a, pou nou konnen sou ki pye pou nou danse, ki bò n prale, ki sa n ap defann, sou ki bit nap kanpe.

N a p chèche esans, mwèl, nannan la vi a, pou lè n mande yon moun, yon jèn, « ki wou », pou li reponn « men sa m genyen nan djakout mwen ». Men sa m genyen nan mwenmenm, men sa m pote nan kè m.

Men ki moun mwen ye. Men ki moun yo te vle m tounen. Men ki moun m deside tounen. Men kote m te ye, men sa m kite dèyè, men kote m prale, men kote m vle rive.

Tankou Animal ki rantre nan kokiy li, nou ka rejwenn ekilib nou, nou ka rejwenn tèt nou, pou n soti pi fò apre. Nou vle kanpe kin, kin ala ganach. Nou mèt tèt nou!

Zanmi an nou kenbe m
Alex Duquella








CHOFE BOUKAN 7/08/04

Travay, gen anpil travay ki pou fèt. Nou gen pou nou rasanble tout jèn ki santi nesesite pote men nan konbit pou fè peyi nou pi bèl. Nou gen pou nou rasanble lide nou, nou gen pou nou fè paròl la mache, nou gen pou nou chante la vi.

Ou te lonje men ba mwen yon fwa. M touche men w, lan mitan deblozay, move tan, yon kout zeklè pase. Li degrengole lage nan nou yon pyè loraj. Se apre lapli, loraj, tèt pyebwa boukannen, nou wè kote loraj la te tonbe.

Yo di pyè loraj tout koulè, briyan, bèl anpil. Li sanble la vi nouvèl. Pyè loraj la ape tann anba tè a, nan fon kè nou, pou nou fouye chèche l, pou nou montre tout moun nou jwenn yon pyè loraj. Pyè loraj se pou nou tout li ye.

Nou kontre jou nou te gen pou nou kontre. Nou teke kòn, nou chita ansanm. Yon ti grenn lanmou tonbe atè, koumanse pouse, ak espwa pou li jème. Nou te kontre pou nou mache ansanm. Men, nou te vini tou swe tou bouke, ak chaj lavi nou dèyè nou. Desepsyon yon bò ki kite dife anba sann nan kè w. Cheve gri ak solitid yon lòt bò ki mete m sou pinga pou m pa chofe trò vit. Ti pye bwa a apèn pouse, dife rechofe pati ak you bò l, ranmase l ale. Gen yon bò ki rete, yon ti rasin.

Nou pantko konprann tou sa nou gen pou nou fè ansanm. Nou pantko ansanm ap chofe boukan pou fè la vi posib. M pran tan pou m konprann sa mwen tap ofri pantko anyen. Sous lavi, la paròl n ap pataje se pi bon dlo pou rouze rasin la. M pat ofri chalè, paròl dous, m te ofri paròl, men pa paròl pou lanmou jème.

Kounye a nou koumanse wè tou sa nou ta ka fè ansanm. Kounye a paròl mwen pran lòt koulè. Kounye a paròl nou ap danse ansanm. Kounye a nap gade ansanm devan nou. Lonje men w tanpri yon dezièm fwa. M kwè men m ase cho pou chofe men w, m kwè zye m ka toujou karese w. M louvri kè m ba wou, kè m nan men w.

An nou rouze rasin la ansanm. An nou chèche paròl ak bwa pou chofe boukan Ogou, pou nou gen kouray pou travay pou fè lavi posib.

Alex Duquella










KOUPE KANN NAN PANYOL 25 /08/04

Gen yon seremonyal ki akonpaye premye jou m te pral koupe kann. Yo lonje ban mwen yon manchèt lou, tèt kare, ki pote non motcha. Yo lonje yon lim plat pou kenbe manchèt la file. Yon linèt espesyal en til metal fen pou pwoteje zye kont fèy kann ak pousyè. Yon krich gwosè yon galon dlo.

Premye jest inisyatik se file manchèt la nan mèl, desann kan metal la jouk li vin fen, pou li koupe yon fèy papye ki pase bò kote l. Ronje manch an bwa manchèt la pou li byen chita nan men w. Chapo pay, bòt, pantalon ak chemiz kaki, gan, konplete ekipman an. M santi m tankou yon chwal y ap sele pou batay.

« Chwal mwen mare nan poto, m pa mande pèsonn o, lage li pou mwen ! »
« Zanmi kanmarad chwal mwen sele an ale ! »

Fòmann nan, pou chak zouti lap bay, eksplike sa pou fè avè l, ak anpil pasyans. Zye li atantif, l ap apresye si devan l gen gason vanyan ! Zouti yo nan men nou, nou tande tou sa li di. Sou teren an, lan mitan chan kann nan, anba solèy, lò van ap leve pay ak pousyè, la konnen sa nou vo pou tout bon.

Men m maten an, san pèdi tan, nou prezante nan chan kann nan. Odè la fimen resevwa nou. Yo te mete dife nan kann nan, pou boule pay la, pou nou koupe kann nan pi fasil, pi rapid, ak mwens pèdi tan. Kann koupe a de. Fòmann nan lage m nan men you konpayon ki gen eksperyans kap montre m sa pou m fè. Yon vre peyizan, byen solid, li gade m, zye gri li yo gade m anro anba, bouch li manke tchipe, men li pa di krik.

Manolo, Pedro. Prezantasyon fèt. M se Ayisyen. Li abitye travay ak Ayisyen, li konn fòs kouray yo. Men mwen, se you lòt kategori !

Li montre m jan kann nan plante pa fil ki soti nan you santye rive nan you lòt. Li mete m devan yon fil, li pran fil a kote a. Koupe kann nan, fè bout ki pa trò kout, mete yo kouche an liy dèyè do ou. Yon machin ap pase ranmase tapi kann nan. Ankouraje, an nou mete men !

Sete yon varyete kann ki rele Pòto Riko, tij kann yo pouse nan tout pozisyon. M santi pwa motcha nan men m. Manolo gade m tire premye kou a, li rasire, o mwen mka sèvi ak manchèt. Kann vole ! Men goch kenbe tij la, manchèt pase, men goch lage bout kann dèyè, byen aliye.

Apre yon ti moman, m kanpe tou sezi ! Map gade tout rès tij kann byen file byen pwenti, yo drese tankou de lans kap tann pou evantre m. Pa gen mòyen proche ankò. M taye kann nan yon jan pou li tounen yon zam lenmi. Manolo ki tap lonje deja nan fil pal, konprann anbara a, li ri, li tounen bò kote m. Kann pòto riko, fòk ou vire avè l, antre ladan l, avan ou koupe pwent yo, pran l an revè.

Premye leson ! Pandan m ap vanse nan fil pa m, Manolo fini ranje pa l, li antre nan fil pa m, pou ride, pou kann lan koupe parèy. Konpayon, kompay la pou sa, pou kole zepòl ak zepòl, pou kenbe men.

Kwen zye li ride tankou pye poul, solèy, pousyè, van, laj melanje, fatig la vi tou. Li gade m ak senpati, se vre m pa konn koupe kann, men m se bon moun, m gen bòn volonte, m vle aprann.

Jounen an pase konsa. Danse ak kann la, antre ladan l. Voye manchèt san rete, aliye tij koupe. Apre midi rive, chan kann lan atè. Kèk fil an reta, kompay yo tonbe sou yo mete tout kann o pa.

Krich la kenbe dlo a fre. Se kage krich, kite dlo file dirèk nan gagann. Chalè monte, chalè desann. Men m koumanse krispe ak tout travay sa a. Manolo gade m. Fòman nan pwoche, li bat do m. Sa va pou premye jounen nan kann. M rive kenbe jouk nan bout.

Yon jounen san panse, san rèv. Chalè solèy kap monte, vale pousyè, lage kann atè. Menm kout manchèt la, ankò e ankò. Yon bèl jounen poutan ki raple konbit lakay. Yon jounen kote nou releve yon defi. Nou pa pote pantalon pou bèl twal. Syè melange ak pousyè sou tout kò n. Po je kanmarad yo, debitan parey mwen yo, gri ak pousyè. Fatig fè zye yo koumanse fouye. Eske ya rive kenbe ?

Koupe kann se kouray, men avan tou se pou kisa wap koupe kann nan. Pou viv se vre.
Sa fè nou sonje tout istwa vyero ki al koupe kann nan Panyòl swa Kiba, swa Sen Domeng. Yo mare senti yo, y al chèche la vi, ak lide pou aksepte tout sakrifis ki nesesè.
Nou santi nou solidè ak koupè kann Ayisyen yo. Nan ka pa nou sete pou pote yon kout men bay peyi Revolisyon ki te resevwa nou de bra louvri.

M rive kenbe twa mwa, pou fini sezon rekòlt la, safra a. Se yon travay penib, di, ki mande tout ou menm. Apre yon tan ou koumanse abitye, men tou genyen yon fatig k ap akimile k ap ronje fòs ou.

Nou tonbe sou lòt varyete kann, ki pi fasil pou koupe, ki pouse byen drèt, byen gwo. Gen youn, kann Ostrali, tij la men grosè l, ou pa ka leve l, dayè ou pa bezwen leve l, se kenbe l, koupe l nan pye, pouse l tonbe nan liy. Apre se promennen koupe tèt flèch yo a tè.

Avèk antrènman nou rive akonpli kantite yon travayè moyen dwe koupe chak jou. Men a kote n gen de koupè kann, yo rele yo ero di travay. Yo rive jete a tè senk a di fwa mwayèn nan. Se de machin pou koupe kann yo tounen.

Genyen se elegans total. Tout jès yo etidye, tankou nan yon dans balè klasik. Manchèt a dwat, kann. Manchèt la tounen a goch an revè, kann. Manchèt la kenbe kann nan, lanse bout la nan liy dèyè. Manchèt la tounen prolongasyon bra a. Gen youn, lè lap travay, li raproche, menm Manolo kanpe yon moman pou gade yon chanpyon pase, nan yon toubiyon pay kann, zeklè manchèt nan solèy, bout kann kap vole e yon kò kap ratrape lonbraj li! Se yon desandan Ayisyen. Yon pitchonn. Nèg vanyan. Tout dan l deyò lap ri pandan lap travay.

De zane apre m pral aprann menm mouvman manchèt sa yo nan men mèt dam yo kap tire baton nan Latibonit. Dyagonal, ranvèse, flan, doub sis, fent, danse konpa baton.

Gen yon lòt ekip, se gro kouray, pa gen elegans balè ankò. Men se de batayè, yap goumen ak kann lan. Pandan nap tanmen pou koupe tij kann apre tij, yo ponyen, yo anbrase tout touf kann nan, yon sèl kou, apiye l sou kò yo, koupe baz la pre rasin yo. E nan menm mouvman an yo leve touf la, frape l a tè, tankou so hanch nan jido. Tout kò yo se ji kann melanje ak sann ak pay ak pousyè tè. Yo mete sou yo de gro sak tankou karako, karako an kuy pou youn, karako an pit pou dòt. Nèg sa yo se de veritab toro gason. Wete chapo pou yo.

Nan gwoup nou an, la mwatye oblije lage, akoz doulè do, doulè senti, doulè bra, tèt fè mal ak solèy la. Doulè epaye m, m kontinye, men nan di. Gen de jou, lò solèy la ap bese, manchèt la vinn lou tankou pwa senkant. Se yon batay, se yon viktwa sou chak tij kann an plis. Kenbe, kenbe pa lage!

Fòmann nan, toujou atantif , ap veye. Li vinn ankouraje m, li gade m. “Pedro ou bouke a mò, se volonte w kap kenbe w.” M repran kouray, m santi m byen. M reponn “M se you kanmarad, m ap kenbe jouk nan bout!”

Fòmann nan salye m “Kanmarad!”

Nèg vanyan!
















LAMONI 17/09/04

Lòt jou, jedi, nou ale nan peyi Lamoni, Nan Latibonit ant Vèrèt e Dézam. Nou pran yon ti rout antè, nou file nan direksyon sid, nan direksyon premye kolin nan pye mòn Mate. Machin nan rete byen vit. Li pa ka al pi lwen. Nou pran a pye.

An mach
Nou remonte yon galèt. Yon bèl dlo byen klè ap koule nan mitan l. Yon tiyo kat pous ap desann galèt la, sous la kapte piwo. Galèt la fatige, lapli, erozyon ap fouye li rivyè a. Nou mache sou kote dlo a. De tan zantan nou oblije met pye nou nan dlo, pou nou mache nan santye kap swiv dlo a.

Youn nan gid yo kite nou bonè. Li pran pye mòn pou li. Li pral chache moun sou platon, Pandan nap vanse nan ravin nan, pou nou rasanble pi devan.

Vizit Lamoni fèt sou envitasyon. Lamoni se you zòn repite pou mistik. Plizyè gangan ak gerisè toujou prezan. Anpil pèleren ale Lamoni. Sitou lè jedi. Yon lide parèt pou monte yon òganizasyon gerisè, pou mete an valè metòd ak teknik gerisè yo. Sila yo travay ak lespri yo tankou ak plant yo pou ride moun malad ou byen moun ki gen pwoblèm. Tout kalite pwoblèm.

Nou pral vizite premye ekip gerisè yo.

Nou mache ase vit pandan nap sote sou ròch, glise, repran ekilib. Erezman nou gen sandal, yo pran dlo, men dlo pa rete. Nou antre soti nan jaden mayi. Apre yon moman, vale a retresi, li tounen you gòj. Nou tande chante, nou pre rive. Se dwe gwoup pèleren an ki vini chak jedi.

Gòj la louvri. Nou anfas yon bèl gwoup pye bwa. Nou pwoche anba pye bwa yo. Yon bèl spektak. Lan mitan klèryè a, anba gro pye bwa, dlo klè a ap kouri. Nan you sèl pozisyon nou wè tou sa kap pase.

Lamoni
A dwat gwoup pèleren reyini. Yon santèn petèt. sitou medam, timoun, kèk gason. Tèt medam yo mare nan foula. Yo fè yon sèk, yap bat men, yap chante, yap danse. Gen you ekip a la tèt nan mitan ronn nan.

Nou tande yon ti mizik pi lwen kap kata, se yon gwoup ti moun ak bokit plastik kap soutni anbyans lan. Pi lwen ankò a dwat nan you kwen gen yon sous bare ak branch bwa, kote fanm ak timoun ap plen bokit dlo. Sou men goch, lòt bò dlo klè kap kaskade sou ròch yo, nap gade you kay ble ak yon tonèl fatige, tou panche. En pe pi lwen, lan mitan klèryè a yon ti plas an masonnri. Se la sous la kapte. Se la tou dlo a ap soti, se tèt dlo a. Tèt prensipal la, paske dlo a pete plizyè kote.

Nou ale sou ti plas nan tèt sous la. Se la reyinyon pral fèt. Gen moun kap tann deja

Vizit
Nou pwofite chita tann nan pou nou vizite. Nou pwoche gwoup pèleren yo. Ransanbleman an vanse fini. Pèleren yo ap di dènye mo nan priyè yo. Yon gro kivèt plen dlo parèt nan mitan moun yo, yo plonje tout kalite fèy nan dlo a, yap prepare yon beny. Gerisè a, kazak rouj li sou li, tèt li mare ak yon foula, komanse benyen plizyè timoun. Depi ti bebe rive jwenn ti jenn fi adolesan. Paran yo ap kotize mete lajan atè pou ankouraje gerisè ki responsab beny la.

Nou tou pre, nou tande kèk mo nan chante yo
“Chak ane nap travay, nap travay. Si ou manje lajan chango fòk ou peye chango”.
Yvwoz apiye nan yon pye bwa, li di yon lespri salye l. Li touche tèt li nan yon jès amikal. Tankou yon byenveni.

Lamoni nap gade jou sa a, se espas yo sèlman nou wè, chak sous ki pete gen you lespri ki prezan. Chak pye bwa, chak twou ròch gen lespri prezan. Balèn limen diferan kote. Ansyen kalson, kilòt rete akroche nan branch bwa e nan rasin bò dlo a. Moun ki kite yo dèyè, pou kite malchans lan dèyè tou.

Istwa
Lamoni gen yon istwa, nap eseye ranmanse l ti bout pa ti bout. Avan la Vyèj te parèt So Do, li vini Lamoni, men yo pate byen resevwa l. Li ale So Do. Apre mari li vini, yo byen resevwa l. Depi tan sa a, mari e fanm ap viv ansanm nan Lamoni. Yo di se Dambala e Ayida Wèdo. Depi lè sa, Fèt So Do sèz jiyè, travèse nan Lamoni disèt, dizuit, disnèf jiyè.

Lamoni pote non Ti Sodo. Pèleren Sodo vini Lamoni. Nan moman sa yo Lamoni anvayi ak moun. Tout rès ane a, chak jedi pèleren vini. Tou lè jou gen moun kap vizite Lamoni, pou vini wè lespri yo. Gerisè sou plas ap resevwa visitè yo ou byen pèleren yo.

Se sitou espri ki lye ak dlo ki nan Lamoni. Sepandan gen you lespri ki sanble tèlman fò, ke menm non l yo pa vle nonmen a wot vwa. Se you lespri ekzijan, peyizan yo rele l dyab. Li rete pi wo klèryè a dèyè yon koub dlo a fè avan li rive nan espas tout moun ap frekante a.

Fòk nou tounen apre fèt Sodo vin patisipe Lamoni. Li ta bon tou pou tounen kèk jedi pou nou aprann non diferan Lespri ki prezan Lamoni. Petèt lè sa a ya poze men sou tèt nou tou. Ya adopte nou. Men yo fè l deja a travè youn nan gwoup nou an.








Bòn fèt ! 21/12/04

Si m manti, m manti apre w. Ki lè yon nèg konnen li mare yon bebe?

An de twa fwa n al chita sou Chann Mas. Nou koumanse pale sou tèks nap ekri yo.
Nou raproche, men youn ap chache men lòt. Devan tout moun sou plas la, m timid.

Jou sa a, jou fèt mwen, m envite bebe a pou n al manje ansanm.
Nan chemen li di, an al sou laplas pito. M santi gen you sipriz kap prepare.

N al chita nan you ti kwen nou te rekonèt deja. Nou santi nou byen ansanm.
Fè bon nan lonbraj la. Solèy la wo, li midi, limyè l ap jwe nan fèy bwa yo.
Moun sou laplas gade youn lòt san fè atansyon. Moun pa okipe afè moun.

Sipriz la koumanse.
Tankou nan you mès legliz, mon pè pote kalis ak losti pou selebre la kominyon, ti dam nan avèk anpil kalm soti tou sa li pote nan sak a men l.

Zye l ap kouve m, pandan men long li yo ap prepare la sent tab sou ban laplas la.
Napkin louvri, yon ti gato plase nan mitan l. Yon ti bouji kanpe nan mitan gato a.

Alimèt la krake, van soufle l. Yon dezièm krake, nou pwoteje l kont van.
Bouji limen. Bòn fèt! Kat je nou kontre! Yon fèt pou nou de, lan mitan tout moun.

Sipriz la te pou tout bon.
Premye fwa nan vi m, m te resevwa yon bòn fèt konsa, osi senp, osi pwofon, osi magnifik. Gòj mwen sere, emosyon anvayi m.

Ekla solèy kap chanje nan fèy yo rejwenn zetwal kap danse nan zyem.
M kwé m wè zetwal tou nan zye ti dam la. Nou pataje gato a, kanif mwen toujou la.

Moman pataj la te tèlman fò, m gentan kwè m trò bon.
Kèk semèn pase, dam la di li pa te lib reyèlman. Ansyen nèg, li te kase avèl, reklame l.
Kè l chavire vloup!

Tou sa nou te pataje pa konte pou anyen ankò.

Ti dam o! Ou leve m byen wo, depoze m dousman pou m pa fele!








MANJE ANSANM AK ALOUFA 20/12/04

Tana prezante m de zanmi fi.
Tou lè de bèl ak zye nwa kap souri pandan y ap obsève m.
Fatima pou li, Amina pou mwen.
Nou vin bon zanmi byen vit. Nou manje ansanm.
Nou manje nan menm plat nan mòd maroken.

Amina prepare manje a le pli souvan, vyann ak legim, nan sòs.
Manje a santi bon e li apetisan.
You gro pen ron maroken akonpaye pla a.
Nou manje san kiyè, san fouchèt, men ak dwèt nou sèvi kouvè.
Nou kase moso pen, plonje pen nan sòs, pran vyann ak legim.

Tou sa te parèt mwen byen etranj premye fwa a.
Poutan sete agreab, m santi m ap viv ak zanmi pròch, tankou yon fanmiy.
Amina gade m ap manje ak apeti, li pete ri, li rele m “halouf”.
M pa pale arab, men arab sa a m tande l. M manje tankou yon aloufa, gran manjè.
Tankou yon kochon.

Nan seremoni lwa, manje lwa, manje gede, m rejwenn fratènite sa a lòtre jou.
Sèvitè yo promennen ofri kwi plen ak pwason e viv boukannen nan sòs.
Kwi a pase nan plizyè men, chak moun manje ak dwèt li.
Pwason an te bon, m te anvi pran yon gro moso.
Yo di m pran chè a, kite zo a pou Lespri yo.

O Maròk yo manje konsa tou lè jou.
Isit se nan seremoni yo manje ansanm.
Frè ak sè viv ansanm, manje ansanm, pataje sa yo genyen.
Seremoni ap raple n, nou tout frè ak sè yo, pou nou kenbe men ansanm.
















BON MOSO POU ENVITE A 20/12/04

Tana mennen m lakay li.
Kay la fèmen sou li menm.
Deyò, lè a cho, limyè solèy ap avegle n.
Lò ou pase pòt kay la ou antre nan frechè. Lakou santral la kouvri.
Byen wo gen fenèt pou degaje chalè a kap monte.

Yo envite m nan la sal la, salon e sal a manje an menm tan.
Plizyè divan ak yon tab ba ap tann nou.
Tout moun mete yo alèz, pye a tè, sa k chita, sa k lonje kò yo ademi sou divan.
Yo ofri nou yon plat kouskous sou tab la, kèk moso poul sou tèt kouskous la.
Nou pral pataje pla a ansanm.

Konvèsasyon angaje ak ameriken an, m soti an Ayiti, an Amerik,
donk m se ameriken, pa chache kont.
Pandan nou chita, nap koze, map swiv mouvman tout moun ap fè.
Dwét kap jwe nan nen, nan zòrèy, dwèt nan fant zòtèy.
Manje a santi bon.

Tout moun prepare pou mete men.
Ak dwèt ou roule kouskous pou tranpe l nan sòs.
Papa Tana ap resevwa envite donè a! Li chwazi pi bèl moso poul la pou mwen.
Li pran l ak dwèt li, dwèt ki tap flannen toupatou toutalè a.
Li prezante m moso poul la, figi l ap souri.

Pandan you segonn m ezite,
Epi m balanse dèyè tout vye mès, prejije.
Tout konplèks ti Ayisyen se kwa ap trennen.
M souri tou, m atrap moso poul la.
M manje l ak apeti.

Jou sa a m tounen arab tou.
Apre manje, yo sèvi te mant byen cho nan vè.
Bon manje, bon te, m rann gaz tankou tout moun ki byen manje.
Tout moun kontan, nou tout ri.
Mèsi Tana.









PELERINAJ SODO 21/12/04
Yon etwal pou Madan Bèmigham

Sèz jiyè.
Ti Tanyen Sodo huytè de mach.
Nou te pati ase bonè. Nou pran pye mòn pou nou.
Nou mache tout yon jounen, nou rankontre pèleren, a pye, sou do bèt.
Yap tounen soti nan pelerinay. Fòk nou te ale la vèy pou nou ta mache ansanm.

Monte, desann, monte desann, nou vale teren.
Solèy monte, solèy daplon sou tèt nou, solèy ap desann lè nou wè klòch legliz
Nòt Dam Mon Kamèl, tou blanch tou piti nan mitan bèl vale tou vèt la.
You premye soulye di amèn.
Erezman te gen yon dezièm.

Janb yo lou tankou pwa senkant, nou mete yon pye devan lòt jouk nou rive.
You beny nan rivyè Sodo remete n an fòm.
Nou antre nan vil la, gen moun toujou, men gwo ambyans lan ap fini.
Yon fritay pèmèt nou ravitaye.
Fè nwa kapote.

Nou koumanse vire ron nan bouk la.
Ti gwoup fòme, pasi pala otou tèt gridap.
De twa kote limyè gri, pal, anpoul electrik nan la ri fè moun yo sanble ak mò an vakans.
Fatig la koumanse fé je n fè pich pich.
Yon ti kout kleren nan kòn kabrit mete dife nan gòj nou.

Yon dam, ti granmoun, soti nan mitan tout figi gri yo, “Ban m yon byè”.
Madan Bèmigham ranmase de kadav anbilan nou te tounen yo.
Li ofri n la desant. Yon ti pyès kay, atè a se pousyè.
Ti mòso prela nou an kouvri pousyè a.
Nou lage kò nou atè.

M lanmitan madan nan ak kanmarad la.
M regret apre m te pran mitan pou mwen.
Nan fè nwa, nan silans lan nuit la, gen yon men kap chache.
Madan m louvri ba mwen. M di je renons, m tèlman fatige.
Tout jan m pa tap kanpe devan ti gran moun lan.

Pandan somèy ap pote m ale, m reyalize lòt kanmarad la pi jèn, pi fèm, tap swiv!
Li tap tann yon pas ki pa rive, bondye li ta fè yon siy!
M chavire nan profon somèy.
M pa konn anyen ankò, somèy se ti frè lan mò.

Te gen zetwal nan syèl la toujou lè nou reveye bonè demen maten.

Bèkèkè 01/02/05

Yon pla men, yon pla manchèt, yon bout kwi.

Yon atè miyò dechire, yon mòn do kale.
Yon savann dezole, yon pyebwa deseche.
Yon lalin k ap kache nan yon tan demwazèl.

Yon rivyè debòde, labou anvayi tou patou.
Yon solèy san mizerikòd jwenn ak
yon van k ap soufle san rete, rache dènye fèy.

Kat je kontre, men manti pa kaba.
Kalbas gran djòl mele ak aleksann gran mouvman.
N ap vanse do ba, je ba, de pye zikap zikap.

Tèt kale, toutouni, senti penitans mare nan ren,
bouch sèch, po sèch, zye sèch, pousyè sou po je,
pye poudre, sèl sou do men.

La wont pase, ranmase, jete tout espwa pou la vi ta pouse,
tout espwa pou la vi ta miyò.
Tout moun, bèbè, rete bèkèkè.

Yon karanklou ap kouri dèyè yon po koulèv.
Kaw la vire nan syèl la, li gade li tchipe.
Li vire do l, li ale.

Twò ta pou la vi.
Twò bonè pou lanmò.
















“MWEN RIVE “ 9/02/05

Mwen rive kote mwen te prale. M pa fin konnen byen jouk ki bò m te gen pou m ale ankò. M rive yon kote.

M kite dèyè yon peyizaj vid. M kite dèyè chaj twò lou pou pote. M rive kè leje, san chagren pou dèyè.

Pandan m ap gade kote mwen ye a, yon gro zwazo mawon e nwa fè yon bèl piwèt tou ba devan m, tankou pou li salye m. Zanmi ou rive! Li bat zèl, vole ale.

Mwen rive yon kote ki pa gen moun, yon kote vid, tou gri, ki pa te sanble gen la vi. Sèlman zwazo a pase, pou anonse la vi. La vi pou rekòmanse, la vi pou kontinye.

De pye nou sou tè a, nou gen yon peyi pou rebati, yon peyi pou rekonstwi. Pyebwa pou replante, grenn pou semen. Dlo pou chèche, pou fè l kouri, pou moun ka vini, pou lanmou ka jèmen a nouvo, pou ti moun ka chante, ka ri.

Kote m rive a ki vid, m wè lwen nan orizon an yon liy vèt, la vi sanble li pi bèl devan!

Nap fè la vi bèl kote nou ye a, pou n rive jwenn la vi bèl pi devan. Kote m rive a la vi ka bèl tou.

Nou toujou ap chèche la vi bèl lòt kote. Vwala m rive yon kote la vi panko bèl, men la vi posib, espwa posib. Anvan nou mache post nou, an nou debat ak la vi bò isit. An nou fè zanmi ak la tè, pou la tè pa fè nou enmi. An nou fè zanmi ak la pè antre nou pou nou ka viv ansanm, leve peyi nou ansanm.

Kote m rive a se la pou m pouse rasin!

Pouki sa m te kite lòt kote a? Ki sa ki te pouse m leve pye m, jete m. Ki sa ki te manke m, voye m chèche lòt kote lòt lavi. Yon fwa deja yo te fòse m kite lòt kote a, trennen m bò isit. Eske m se pye poudre grenn pwomennen, pou m ap vire tounen, pou m pa janm di “mwen rive”?

Mwen rive, mwen jwenn sa m ap chèche.

Sinon, m panko rive. Demen m ap repati ankò. Tout jan gen yon dènye gran voyaj pou mwen fè, se lè sa a ma di yon dènye fwa “mwen rive”.

E si menm lè sa a, apre dènye gran voyaj la, mwen pa rive? Mwen pa jwenn sa mwen tap chèche.

M tap chèche yon kote pou mwen rive, m pat konnen sa map chèche a li dabò nan mwenmenm. Nan jan m pran la vi a. M tap fenk kare vire tounen, m pa tap janm rive.

Rankont ap òganize. 30/08/05

Aliks avè m nou nan yon kay chanmòt ki gen eskalye deyò ki menen anlè, ak de vye mach beton, sou yon teras. Yon kay san penti ki pa sanble anyen. Nou sou rout Frè lwen. Moto Aliks se yon moto atizanal fabrike ak bout pyès. De moun ka monte nan do l. Nap tann yon gwoup profesè ki pou vini diskite sou idantite. Yap vini nan otobis Inivèsite a.

Tèt mwen cho. Manke chèz, kisa nou pral ofri, kote nou pral fè yo pase pou monte nan chanmòt la. Sou mach eskalye tòde yo. Kote na p mete yo chita? Ti mi sou rebò teras la byen senpatik poutan, se la nou renmen chita pran yon ti frechè. Wont ki te koumanse anvayi m nan ale. Jan moun sa yo pretansye, se pral yon leson imilite pou yo. Se deja yon leson pou mwen tou!

Relasyon ant imilite, senplisite ak idantite. Yo makonnen ansanm.
Mesye a di ” M se blan m gen disiplin blan”. “ M rive alè, m pa an reta, m mete m nan liy, m fè liy, m respekte lòt moun.” Li ajoute “M nwa deyò, anndan m blan”.

Lòt bò m te wè yon afich “ No blacks, no dogs no pets allowed”. Nou pap resevwa moun nwa, ni chen ni chat ni ti zwezo. Gen de kote yo konn di anplis ni ti moun.

M te pran otobis Miyami, gen kèk ane, ansanm ak sè m ki rete lontan lòtbò. M renmen chita nan fon otobis m santi m pli alèz, m ap obsève tout moun kap antre, m ap gade toupatou. Li kouri dèyè m, li di m se plas nwa yo, pou ki ou vle chita nan plas yo. Pa gen plas pou nwa plas pou blan ankò! Li ajoute kòm li gen yon ti koulè panyòl, m pa te janm chita dèyè lan mitan nwa yo, se pa kounye a m pral koumanse.

Ou gen lajan antre ou pa gen lajan rete deyò.
Kreyòl la di “m gen zèl sapat nan pye m, m pa ka antre nan sal vanite”.

Pastè a di moun kap chèche chemen zansèt yo se chemen satan. Satan nwa, nou nwa nou tout nou se satan, li menm tou. Yon pastè blan di sa, se pa garan choz. Pastè nwa, mon pè yo tout ap di “nou pap swiv satan”. Vodou se satan.

Bon dye blan.
Gade grosè djòl ou, zòtèy boulonnen. Nwa kou lank, li nwa jouk li vini ble.

Frè m lan gade m, li montre yon monsye kap bay payèt kap aji tankou yon de grenn gòch, li frote dwèt li sou do men li pou montre m “ se paske mesye a nwa lap fè betiz konsa”. M tchipe frè m nan, li pa konprann pou ki mwen tchipe l.

Pouki sa jouk kounye a m pa renmen mete kolye, brasle nan bra. M ale nan fèt spektak mesye nan pòt la vini pou li tanpe m sou do menm, m wont pou mwen vomi. M pa fout esklav ankò pou m ap pote chenn, pou y ap tanpe m tankou yon bèt pou mèt la ka rekonèt zannimo l. M gen chen lakay mwen. Poutan lò m deyò m veye. Zanmi m gen problèm ak chen lakay mwen yo. Se yon istwa nou panko ap bliye.

Pa pale batiman, monte nan batiman pran lanmè! Se pa bato negrye nap sonje? Se pa tout frè nou ki mouri nwaye nap sonje?

Lekòl Nouyòk la di li pap fè diskriminasyon, poutan li mande m di si m kwè m se blan, m se panyòl, m se endyen po rouj, azyatik je chire, nèg dafrik. Tout moun se moun. Kesyon lekòl la agasan, m pa wè pouki m ta dwe reponn anyen.






























Tè pa nou 12/09/05

M mande Zonga sa li panse sou pwoblèm idantite li pouse m ap reflechi sou li depi kèk jou. M pa gentan fin pale yon imaj sote nan zye m.

M ap gade yon ti mòso tè, grosè yon mouchwa, yon bèl koulè mawon ki raple yon grès kakao, kat men ap sote sou tè a, gen plas pou kat men sou ti moso mouchwaa . Dòt men ap bat sou kote pou antre nan ron. Se tankou yon vol pijon kap brase pou manje yon mayi yo lage a tè pou yo. M mande sa ki pase nap aktive otan sou ti bout tè sa a.

Repons nan vini touswit, se tè pa nou, li piti se vre men se pou nou li ye, fò nou travay li, okipe l, fè l bèl, fò nou defann li, fò nou fè plas pou nou tout sou li. Yon dènye repons vini ak yo gro ri ki eklate, fò nou mache sou li, pile l ak fòs, promennen sou li, chante danse sou li pase nou se yon pèp ki renmen danse ki renmen lavi. Ayti ap danse tout tan.

Nou se yon pèp lib sou tè pa nou.

Zansèt nou, Tayino, Arawak, Karayib te aprann viv, aprann mouri sou li, mouri pou li.
Nèg Dafrik vini aprann viv, mouri sou li, mouri pou li.

Latriye konkeran, Panyòl, Franse, Angle anvayi tè nou an, raze piye touye. Sa yo te jwenn sou tè a ? Yon bann etranje aliye Olandè, Alman, Italyen, Arab Siryen plonje sou tè a. Sa yo te jwenn ? Meriken, sòlda meriken, anvayi yon premye fwa, yon dezyèm, yon twazyèm fwa. Ki sen pouse yo genyen pou okipe tè nou an ?

Koulye a se pa pale. Chinwa, Japonè, Koreyen. Melanje ak sòlda Nasyon Zini soti tou patou ap parade nan peyi a.

Le Pap ki le Pap, lè li antre an Ayiti, li bese li bo tè a. « Tè nou an, pèp nou an nou gen yon misyon espesyal pou limanite ».

Sepandan vwala, nou menm ayisyen anpil nan nou pa konn valè tèt nou. Si bèf te konn valè l, li pa ta kite yon ti bout kòd mennen l.

Li ta sanble anpil nan nou pa konn valè tè nou an, pa kon valè pèp nou an, pa konn valè lespri ki sou tè a avè n. Ki sa nou ka fè pou ede ayisyen rekonèt valè yo, rekonèt valè tè nou an ?

Sa mande obsève, reflechi, konpare, rantre nan nou menm, sispann pran zòt kòm modèl, chèche konprann ki sa ki bon pou nou. Chèche mezi pye n.

« Pa bay vwazen kroke djakout ou pou ou » ou byen chapo w. Ou gen dwa pa ka jwenn avèl ankò.

KREYOL MATINIKE 15/10/05

Nan peyi etranje, m al pwomennen sou la plas. Bèl plas ak pye bwa, bèl ale. Tout kalite moun ap monte desann, sa ki chita sou ban, sa k ap kouri. Yon anbyans agreyab. Men se pa tankou lakay.

Nan yon gran ale ki travèse plas la, yon gwoup ap vanse. Atansyon m atire. Gen espòtif devan gwoup la kap kouri, kap mache tou, men pa trò vit. De tan zan tan youn pran devan epi tounen nan gwoup la. Deyè gwoup la yon seri mesye dàm ap mache, yo gen bèl teni ki pa sanble rad etranje, yo raple rad lakay. Tèt mare nan foula, chapo pay, rad pliziè koulè. Yon kalèch ak chwal ap akonpaye yo.

Nan mitan plas la gwoup la ap pale fò, yap voye konsèy bay spòtif ki devan yo. Kè m bat, m tande yap pale kreyòl. Se vre se you kreyòl ki chante plis pase pa nou an, men se bon kreyòl m ap tande. Mwen raproche en pe pou salye moun yo, pou pran nouvèl.

M di bonjou, m mande ki bèl delegasyon spò Ayiti voye ? Moun yo gade m etone, avek menm yon ti pwent agasman. Sa mesye a konprann pou lap poze kesyon konsa. Youn nan mesye yo soti nan ran li gade m li souri, « nou pa ayisyen se matinikè nou ye. »

Vrèman se kreyòl pou kreyòl. Gwoup la twaze m, “m pran yo pou ayisyen”. Kouman m fè pran yo pou ayisyen. M byen frekan. M santi la wont koumanse mouye je m. Mesye janti a te konprann anbara a.

M kanpe sèk, m kite yo ale. Apre m panse m sot pale ak yon moun ki gen konprann, ak yon bon moun. Jan bon moun ra anpil petèt fò m ta pale plis avè l. M kouri pou rejwenn yo. M pa rive jwenn yo tou swit.

Pita m rankontre mesye a, nou pale sou kreyòl Ayti, kreyòl Matinik. Pouki moun yo te twaze m lò m pale kreyòl avè yo pandan yo tap pale kreyòl tou. Kesyon m lan te jennen yo de jan: yo pa ayisyen e m mande ki delegasyon ayisyen kap pwomennen. Dezyèmman yo pale kreyòl antre yo, men yo pale franse ak etranje. Se tankou m te pile ti plant la wont ki fèmen kò li byen vit.

Mesye a eksplike, sa se pwazon kolon franse simen nan espri Matinikè yo. Yo renmen pale kreyòl, men tou yo sansib anpil pou franse yo. Answit eske yo se kanmarad ayisyen. Se franse a ki ba yo valè devan lòt moun.

M rete twouble. M koumanse reflechi sou ki kado anpwazonen kolon franse te kite pou nou. Ki pwazon ma mè, mon frè mon pè, pastè, misyonè etranje ap kontinye foure nan tèt nou. Pa kont gout, pa gode, pa bokit. San nou pa di krik.

Granmè Zouzout leve nan lekòl Kouvan dè Zwazo a Pari An Frans. Tout moun se chapo ba devan bèl manyè. Menm blan franse etone yon ti ayisyèn te rive pase nan lekòl aristokrat sa a. Fòk ou ta tande vwa pèsan l lè lap kouri dèyè Telisid “pote dlo”.

Se Telisid ki fè m konnen gen yon lòt kilti kote Bouki Malis, koulèv, pijon, la gran dyab, la Sirèn, ap melanje chak swa nan tèt mwen nan kizin nan. Kont mwen tande antre fon nan mwen. Pitit mwen ap tande “Les Petits Lutins dans la forêt”. M pa aprann li kont ak chante Telisid yo. Li manke detounen.

Ki moun nou ye, ki sa ki fè valè n.
Nap mezire tèt nou ak lonn etranje, nap gade tèt nou ak zye etranje. Gen yon ekspresyon ki te toujou enkyete m. Makak, nap fè makak. Makak kopye jès ak manyè moun ki devan l. Ti moun joure lòt makak. Yo santi yo vekse yo reponn m pa makak.

Poutan pèp nou an, anpil nan nou menm, nou se makak, nap repete, nap fè tankou lòt san nou pa konprann kote sa ap mennen nou. Nou fè makak, nou aprann meprize ayisyen parèy nou, nou reprann lang kolon yo, franse, angle, panyòl, nou reprann kilti yo, jan yo konprann la vi a jan youn trete lòt.

Nou pèdi je mawon nou, nou pèdi je nèg lib nou. Nou bliye nou te kale blan yo lò nou te mete tèt nou ansanm. Nou bliye nou konn fè konbit, nou bliye men anpil chay pa lou, nou bliye linyon fè la fòs.

Blan kolon pa pote anyen ki bon sou tè Ayiti. Envazyon, piyaj, masak, eksplwatasyon, divizyon, prejije koulè, prejije ras, volè, move mès, relijyon katolik, pwotestan, pale franse, pale angle, pale panyòl.

Ayiti pami ti peyi kap travay pou metropòl. Vil nou yo se vil kolon yo te kreye, vil yo sitou bò lanmè. Anndan tè ap brote pou vil bò lanmè. Pandan koloni sete nòmal, kolon yo ap bwote pou peyi yo. Men lò nou vinn endepandan nou adopte mòd devlopman koloni a, nou pa gade ki developman ki ta bon pou nou.

Nou chase kolon blan, nou tounen kolon nwa sou tè Ayiti pou fè pèp ayisyen travay pou nou.

Gen aysyen ki te konprann jwèt la ki pran chemen mòn pou yo, chemen mawon chemen libète. Chemen kreyòl.

Genyen ki mache sou tras kolon yo fè dap piyan sou ansyen tè kolon, yo deklare se pou yo e yo eseye remete sou pye gran plantasyon ak peyizan san tè pou travay pou yo. Yo reprann lang franse voye pitit an Frans al pran mès franse. Meprize lang kreyòl, meprize kilti kreyòl.

Depi endepandans nou, peyi a fè de bò. Moun la vil moun mòn. Pale franse pale kreyòl. Gran nèg, pèp. Repiblik Ayiti, Repiblik Pòtoprens.




YON SWARE AN DEMI TENT 12/05
Tyòt

Tout mesye yo eksite pou ale nan bal disko. Nan la vi tou lè jou yo pa janm pale afè bal. Lè yo yo retrouve yo lwen nan travay provens, la parad lage. Genyen yon sen pouse ki pran nou.

Nou antre nan disko, nou travèse yon gran sal pou monte nan yon dezièm sal, sal diplomat rezève pou moun espesyal, tankou ekip nou an. Yon tab long kote pliziè dam chita ap tann nou. Nou wè dam men nou pa ka distenge vizaj, nou wè silwèt sèlman. Kant a pou wè zye bliye sa, fòk nou ta krake yon alimèt pran pòz nap fimen.

Limyè a fèb anpil, yon vye neyon kap depafini. Rad blan tounen ble mòv. Po tout moun vini gri. Nap gade yon seri silwèt kap ajite. Se sou silwèt yo nou tap vanse pou chwazi kote nou pral chita. Men gen nèg ki gen zye chat ki wè nan fè nwa!

Yon ti boulòt, yon bwa piwo, yon chwal angle, yon dam mens ap bouje devan n. M fè yon pa nan direksyon ti boulòt, yon men pa dèyè rale m mete m chita bò ti mens.

Nan fè nwa mwen entimide. Nou la pou nou danse pa pou pale. Nou pa vini fè konesans, nou pa vini rankontre moun. Nou vin danse ak fanm.

Danse ak yon kò, se eksplore kò a. Se kenbe ren danse, yon ren ant kòsaj ak pantalon ki di petri m. Men an vle eksplore tou patou.

M pa konn fè sa ankò, tèt frèt pou kò chofe. Tèt frèt pa kite kò chofe. M santi m anbarase, m pandye nan you vid ou pa wè anba l. M eseye pale ak ti mens, pito m pat di krik. Problèm la vi li gentan poze tounen yon falèz kap tann pou kamyon tonbe.

M gade tout moun kap danse kap simen pa, kap dodo meya sou plas. Bal la chofe, lè pase. Fòk y al depoze dam yo byen lwen. Yo kite m dèyè ak you lòt sendenden parèy mwen, swadizan ya pase chèche n pi ta. Eleman an se yon pòtigè ki pèdi rout ateri an Ayiti.

Nou pwofite fè you bèl konvèsasyon sou kilti diferan pèp. Disko fèmen sou nou. Nou pran rout nou a pye nan fè nwa. Kote pyeton mache plis gen yon ti reflè ki pèmèt avanse jouk nou rive lakay.

Sware a ki te koumanse nan gri fini nan nwa. M te pito mache nan nwit tou nwa a. Tèt mwen ak kò m te ansanm nan chemen an. Se apèn si yon kout tanbou gede lwen fè nou sonje se pa tout lè yo mache lan mitan lan nwit nan fè nwa. Nou te de lonbraj kap file sou rout la, de tan zan tan yon fopa sou chemen an raple n dans zonbi nan disko a.





Latibonit
Machan Desalin 1988 e 2004 12/05

Ak bon zanmi Boul, n al vizite Machan an 1988. Pou jan li te toujou ap pale sou Machan, Dedin, Ti Rivyè, zòn kote li moun, m konnen n pral wè diri, lakou vodou, moun ki fyè anpil, ti moun kap tire baton pandan y ap jwe sou rebò kanal dlo, petèt tou bèl fanm pou jan je misye klere sou dam.

N antre Machan nan kamyonèt. Yon ansyen kamyonèt Petyonvil, 4 moun byen sere pa ban sou ti rout Petyonvil. Kòm nou pral byen lwen jouk Machan se 5 moun pa ban. Tout moun se shikin kò, fè kò yo piti. Zanmi an gwo nèg, men lajè l. Li chita bò fenèt mwatye kò l deyò. M ofri peye doub plas pou gen lapè.

Depi kafou Machan sou rout Nò, n antre nan rout pousyè. Gen de sous dlo nan vil Machan. Youn nan antre vil la, li kapte pou rezo abone dlo. Se yon chans pou gen tiyo lakay ou. Lòt bò vil la, Sous Lanperè ki gen non tou Sous Felisite ap tann ou. Se you bèl dlo.

Pandan n ap pase devan premye sous la, nou wè yon jenòm, yon grif jan grimo chode, chita sou yon gro ròch, yon baton kanpe dwat devan nan men l. L ap tann! Se yon mèt dam, yon mèt baton, l ap tann pasan ki ta vle tire baton avè l. Li pare pou jout. Pa mache ak baton nan men w devan misye.

Oh! Se kom si nou ta replonje nan istwa samouray mwayen aj. M gade l, je l pase sou nou, kantite neglijab. M pa di l jan m te anvi wè l ap tire bwa.

Pita nan aprè midi gen yon mesye ki vini wè Boul. Li trè kalm, yon ti baton long blan nan men l. M manke pran l pou avèg. Baton an mens, men ak ou bon pwa. Misye eksplike, se yon baton an zo, li mens pou tronpe advèsè ki ta konprann se yon baton jwèt. Se yon lòt mèt baton. Desideman, afè baton nan Machan se pou tout bon!

N al vizite kay Desalin, kay Klè Erez, kay Chaloten Makadye. Se anplasman kay Desalin ki rete ak ou ti joupa nan fon tou piti tankou kay kwizin.Yo di ti joupa sa a gen gwo mistè ki rete ladan l. De lòt kay yo kanpe toujou ak twil roz sou do kay yo. Ansyen twil roz ki tounen gri fonse.

Sous Lanperè rale moun tout la jounen, sak pral benyen, pran dlo, fè lesiv. Sous la klè, fre anpil. Nan tèt sous la nan rasin pye figye a ou pran dlo, pi ba ou ka benyen, pi ba ankò, moun af fè lesiv. Tou pre sous la gen de miray ansyen ki mwatye kache nan raje, yo sanble kèk ansyen fò.

M pa fin konpran koze fò bò dlo nan platon. Pase apre n al vizite de fò nan mòn anwo vil la. Gen plizyè lòt fò ankò, men se ta tròp mache. Nan fò n ale a ou kab wè vil la ki byen desine an damye.

Nou desann kay Jak. Manman l mete yon bak pwovizyon sou galri pou vann. Moun Machan gen anpil respè pou galri. Moun ki konnen mèt kay la, moun ki vinn achte monte sou galri. Moun kap pase rete nan la ri. Genyen ki poze pwent dèyè yo sou rebò galri a, yo mande pèmisyon fè yon ti chita. Preske tout kay gen galri sou la ri. Nan lakou dèyè, manje lesiv fèt.

18 an apre, an 2004 nou tounen ak Klèb Patrimwàn. Vil la chanje anpil. Rout antre a asfalte. Plizyè ri gen adoken. Gentan gen La plas avèk you estati Desalin vlope nan you drapo twal ble e rouj. San pèdi tan, n al chache Sous Lanperè ki sou rout Gròt Jan Zenga.

Sous la nan menm pozisyon, men m pa rekonèt sa mwen te wè. Tout rwin fò a degaje, renove, ak ou bèl lakou. Sous la transfòme, yo devye l, fè you basen kote dlo pa kouri ase. De twa timoun ap plonje nan dlo twoub la. Benyè granmoun yo tchipe basen an, y al chèche you lòt pozisyon anba kanal pou jwenn bèl dlo klè a. Medam yo ap fè lesiv nan dlo lan mitan lakou fò a. Dlo ap danse ak mouvman medàm yo.

Nou pa trennen plis. Nou mache a pye jouk nou jwenn ak yon gwoup mapou imans kap layite kò yo. An fas nan flan mòn nan, yon twou sonb make antre gròt la. Nou pran ti mòn nan trap de. Nou monte pou redesann nan gròt la ki file anndan mòn nan. Yon pil gro ròch an dezòd montre tras you eboulman. Ak prekosyon nou vizite a goch e a dwat kote yon galri ap lonje byen lwen. Nou pap gentan rive lwen, nou pa gen tan, e nou pa gen limyè.

Salgado te siyale nan liv li a ki jan gròt la te chanje, vout gròt la te deboule. Gen de fwa ròch ki pandye nan vout yo konn vide lò moun pale twò fò, vibrasyon son konn provoke aksidan.

Yo di Jan Zenga se te yon prens afriken yo te mennen an esklavaj Sen Domeng. Lòt esklav yo pran desizyon pou pa kite prens lan nan esklavaj. A pèn debake yo mawon ak Jan Zenga, y al kache nan gròt la ki vin pote non prens nan. Jan Zenga tounen yon lwa nan vodou. Chak fwa lwa a vini se yon ti moun ki parèt ki renmen jwe e fè plezantri. Sanble Jan Zenga te mouri jèn, li pa te viv lontan.

Kiriezman Boul pat o kouran lejand ti prens nan. Men li te toujou tande Desalin te renmen vini pase tan nan gròt la nan konpayi Jan Zenga. Jan Zenga se ta yon pèsonaj nan tan Desalin.

Gròt Jan Zenga gen gwo repitasyon mistik. Yo pretann li gen souteren ki pèmèt li kominike ak gròt Sen Fransik nan Sen Michèl, ak Gonayiv, ak Lakou Souvnans tou. Se pa nenpòt ki moun ki ka antre nan souteren yo. Se moun lwa monte yo.

Pandan nap vizite, yon gangan nan fon gròt la tap jwe ak yon zo tèt toro ak tout kòn. Li sanble l ap prepare yon sèvis. Gen anpil tras bouji toupatou sou ròch yo.

Nou te mennen avè n kèk peyizan Boudèt ki tap vizite gròt la pou premye fwa tou.

MOUN, NOU SE MOUN! Desanm 2005

Lyonèl Boujoli te pwofesé o Kongo. Nou rankontre Nouyòk pandan n ap reflechi sou Ayiti. Li di li tande yap pale de “moun” nan peyi Kongo. Nou tap chache orijin mo kreyòl. Jodi a nap sonje defen Lyonèl ki te al dekouvri tè Afrik. Zanmi nou nan Afrikarib pouse nou fouye plis toujou nan jan nou konprann mo moun nan.

Mo moun depi an Afrik chaje ak siyifikasyon. Moun se lòm responsab, kap panse, kap reflechi, ki konnen valè tèt li, ki konnen valè lòt moun yo. You moun konprann sans la vi. Li aksepte moun sou kote li se parèy li. Tout moun se frè! Tout moun se moun!

Gen you gro sajès ki asosye a mo moun nap itilize nan peyi nou an, nan kreyòl la.

Franse a di lòm se yon anima l ki “dwe de rezon”, yon animal kap rezone, kap panse.

Ayisyen nan kreyòl la di.
M se moun. Nou se moun. Tout moun se moun. Nou tout se moun nou ye.

Kreyòl la tabli yon seri nyans.
Gen moun ak moun. Tout moun se moun, men tout moun pa menm.
Gen moun ki pa moun. Ou pòtre moun, men ou pa gen moun sou wou.
Ou panko moun. Fòk ou travay toujou pou tounen moun.
Ou fè sa ou pa dwe fè, yo di w. Ou pa moun ankò pou nou.
Si ou gen moun sou wou yo di. Sa se moun tout bon

Kreyòl la rekonèt yon kontradiksyon: gen bon moun, gen move moun. Pandan li rele tou lè de moun. Gen menm yon kategori yo rele moun sa yo ki soti nan bouch sèten ki pa wè valè dòt moun.

Kreyòl la admèt gen de moun ou renmen plis ou rele yo moun pa w. Men tou kreyòl la ap balanse pou chèche ekilib. Li di menm nan lanfè gen moun pa pou padone lè y ap fè pas pou ki. Men tou, diyite moun ki moun yo pouse yo reponn: M pa nan moun pa.

Moun ki konn valè tèt yo, kreyòl la voye yo monte wo. M pa ka moun pou m ap mande fè pa m!

Kreyòl la voye monte yon chante.
“Kote moun yo o, mwen pa wè moun yo o, kote moun kap pale moun mal, chache moun kap pale moun mal. M pa wè moun yo o. Devan byen, dèyè mal.”

Sanble pa gen moun ankò. E poutan kreyòl la soutni: Gen moun toujou. An nou chèche rankontre yo.

Nan kreyòl la nou mande: Ki moun ou ye?
Dèyè pòt yo frape. Nou mande “ki yès sa a” nou pa rekonèt valè sa ki dèyè pòt la. Nou mande tou si nou gen plis konprann “ki moun sa a”. Repons nan toujou vini dabò “Mwen menm, se mwen.” Nan you dezièm tan li konn presize “Se mwen Entèl”. Nou gen you relasyon avèk nou menm ki pèmèt nou di se pa non m ki konte se mwen menm moun ki prezante. Gen you moun dèyè pòt la. Mwen pa nenpòt moun. Mwen se mwen.

Sèten jèn jan frekan, san konprann, rive nan lakou, yo pale ak sa yo pran pou domestik, yo mande “pa gen moun?” “Moun yo pa la?” Y ap pale ak ou moun yo mande si pa gen moun. Domestik la sekwe tèt li, “mwen tou m se moun”. Pou jèn sa yo a gen moun ki moun, gen moun ki pa moun.

Kreyòl la rekonèt moun rich, moun pòv. Se moun yo ye.
Gen moun ro, moun kout. Moun nwa, moun klè. Moun isit, moun lòt bò. Moun an deyò, moun la vil. Moun la plenn, moun mòn. Moun la kòt. Moun toupatou. Tout se moun. Menm moun fou rete moun. Kreyòl la avèti pou nou veyatif nan sèten ka. “Moun ou wè a se pa vre mwen an”. Kreyòl la respekte moun ki la yo tankou moun ki pa la ankò yo.

Kreyòl la rekonèt ti moun ak granmoun.
Si li padone ti moun pou yon erè. Li sevè ak granmoun ”Se granmoun ki non w, aji an granmoun”. “ Mete granmoun sou wou”. “Se moun ou ye ou pa dwe fè sa ki pa sa.”
Ou se moun ki gen eksperyans, ya p ranse avè w, tou swit ou di. Se granmoun ki nonm!

Kreyòl la ekzijan! Rekonèt ke mwen la, mwen ekziste kòm moun pou mwen sa pale avè w. Di bonjou, bonjou moun yo, bonjou tout moun, bonjou la sosyete.
Ou pa di bonjou, ou pa rekonèt moun ki la yo, ou pa pran yo kòm moun. Pèsonn pa sou bò w, yo pa okipe w, yo gade w sèlman. Yo konn di timoun “al kay madan bonjou” pou raple timoun pou respekte moun. Ou salye byen, ou kòrèk, yo mande w “Ki moun ou bezwen?”.

Ti moun maske ale nan kanaval, madigra la grandyab vle fè yo pè. Yo di Madigra m pa pè w se moun ou ye. Yo tou kouri pou si zoka pa ka.

A la kanpay, an deyò moun salye moun. La vil nan koridò, nan kamyonèt, nan biwo, nan komès, moun salye moun. Sepandan, de pli zan pli gen de jèn, gen de moun ki pa salye moun ankò. La vi modèn nan ap aprann nou pa rekonèt moun ankò. San nou pa rann nou kont nap chache lòt mo pou pale youn ak lòt. Nap charye nenpòt blan, franse, meriken, panyòl. Se patnè, bròdè, sosyo, ti cheri, asosye, eh man, ki nan bouch nou. Nou gen yon pwoblèm ki jan pou nou pale youn ak lòt. Nou pa ka di ankò mesye, madanm, manmzèl, ki bay moun nan respè. De fwa menm nou pa salye ditou.

Blan pa konnen valè moun, nan sosyete yo pa gen respè! Se lajan sèlman yo konnen. Nou menm ki konnen valè moun, nou pa ka kite blan yo detenn sou nou. Modèl sosyete chen manje chen etranje yo pa dwe tounen modèl nou. Nou te konn sa ki rele esklavaj, divizyon, nou konnen tou enpòtans inyon, respè pou frè nou yo. Pwovèb nou an antre fon nan nannan sekrè inyon: nou tout nou se moun. Youn aksepte lòt ak tout diferans ak tout respè.
Gro kesyon ki dèyè refleksyon sa a.
Kouman you moun fè touye you moun parèy li?
Ki moun ki moun parèy nou?
Se moun ki pa moun ankò ki ka fè lòt moun mal, ki ka fè abi.

Esklav revòlte kap kase chenn esklavaj rete moun pou yo di se moun yo ye.
Blan kolon ki pa trete yo an moun sispann moun pou yo.

Blan kolon pa te respekte n, yo pa te pran nou pou moun. Yo debatize n, yo rebatize n. yo trete n tankou nenpòt zannimo. Yo kale n, tanpe n, koupe men n, pye n, souse syè n ak san n, touye n. Anpil blan, jouk jodi a, toujou pa respekte n. Dènye pawòl yo di kounye a, nèg pa respekte nèg, nou gen dwa pa respekte yo. Gen lontan y ap di depi nan Ginen nèg rayi nèg. Yon pawòl pwòp nèg ap repete tou!

Pawòl sa yo an depaman ak pawòl ki soti nan fen fon Lafrik “nou tout se moun nou ye”.

Kouman fè gen de Aysyen ki panko rekonèt tout moun se moun? Sosyete nou an mine nan baz li pase gen you pati aysyen ki pa aksepte tout moun se moun.

Sè jou si nou pale plis de moun ki pa moun ankò yo ki fin aroyo, kap vòlè, piye, asasinen. Nou pale mwens de moun ki rete moun yo, ki moun toujou. Se yon bon moman pou nou ta di ak tout moun, ak tout frè e sè nou yo. An nou mete granmoun sou nou. An nou reprann karaktè n. An nou mete tèt nou ansanm, pou nou di nou se moun, nou se pèp ayisyen. Yon pèp ki gen valè, ki gen respè.



















“Anpeche Kolon debake ankò”
Yon kont je louvri!
Yon kado Nwèl 1/12/05

Zanmi yo resevwa yon mesaj etranj. Espri premye abitan tè Ayiti k ap pale, yo di yap reprann ròl yo nan peyi a. Depi panyòl fin touye pèp tayino a, yo tounen espri ki pa gen pèp ankò pou yo swiv, pou yo ride. Esklav afriken pran plas tayino yo sou tè Ayiti. Desalin remete devan non Ayiti pou salye memwa tayino yo.

Espri yo te kite nou degaje n ak peyi a, men de sanzan apre nou toujou nan petren, yo trouve nou bezwen yon ti koud men. Yo kòmanse fè kèk rekòmandasyon.

Yo di Kristòf Kolon pote madichon, giyon, sou tè Ayiti. Menm yo menm pa te gentan konprann sa ki te rive. Kolon ak panyòl yo pote pèp yo ale.

Depi lè a batiman Kolon debake chak ane sou kot Ayiti pou l vini ranfòse madichon an. Pou nou kase malediksyon an fòk nou anpeche Kolon debake. Fòk nou fè seremoni sou plaj yo la vèy 5 desanm, jou li te vini a, pou li pa rive a tè ankò.

Gwoup zanmi yo tande, yo pran rekòmandasyon sa a o serye.

Ak yon gwoup vodou Avoga nan la Grantans yo monte yon seremoni lannwit sou plaj Ansdazi tou pre Jeremi. Yo bat chalbari dèyè Kolon, limen boukan, lage bak ofrand nan lanmè pou Agwe. Pèsonn dòt pa te okouran. Sete la vèy 5 desanm 2003.

Nan apre midi 5 desanm 2003, yon jou apre, eskonbrit pete nan Inivèsite Leta. Jenès la kanpe, di non. Libète ou lanmò! Ayiti se manman libète! Sete kòmsi gen you kòd ki pete nan filè madichon an ki mare n!

Kèk jou apre yon dam nan Jeremi ki pa te okouran seremoni a rakonte li te wè nan rèv yon bato ak blan ki t ap chèche debake bò lanmè. Yon gwoup moun ak flanbo pete yon lobo, kouri dèyè yo pou anpeche yo debake. Blan yo pa rive pwoche, bato yo chavire.

Madichon Kolon pran yon kou sipriz! Yon sèl panzou!

Sèlman se yon fwa, sou konbyen voyaj lap fè chak ane depi lontan. Madichon an la pi rèd! Li kenbe rèd tankou grif malfini.

Fòk nou kontinye anpeche Kolon debake sou tout tè Il d Ayiti, nan 5 kasika yo, mache fè chak ane seremoni sou plaj yo. Si nou te ka fè sa an menm tan nan 5 kasika yo, nou ta kaba ak Kolon.

Tè Ayiti reprezante 2 nan 5 kasika yo. Seremoni fèt nan Sid, fòk li ta fèt nan Nò pou 2 kasika nou yo.
Apre se an Dominikani lòt kasika yo ye. Ki jan sa ta ka fèt?

Tè Dominikani se tè panyòl, se tè desandan panyòl ak tayino ak esklav afriken, eske pou otan se tè Kolon? Zanmi yo ale Sendomeng pou konprann prezans Kolon lòt bò a. Yo prezante yo sou plas Katedral devan estati Kolon ki kanpe lan mitan plas la. Katedral sa a se premye katedral panyòl yo te konstwi an Amerik.

Zanmi yo pran yon sèl sezisman. Lonbraj Kolon sou estati a fè yon va sou yo, yo tande Kolon k ap gronde “ Sa nou sot fè an Ayiti, nou ban m yon espantaw, nou pap fè l bò isit, m ap prann avan.” Li fonse sou yo. Zanmi yo pantan. Kouri, jete yo, pye sa m manje m pa ba wou. Se byen lwen lòt bò plas la y al rekonèt tèt yo, y al gade si Kolon pa te dèyè yo toujou.

Ah! Se klè se dominiken ki pou regle ak Kolon. Tè Tayino yo, Ayiti, nan men de pèp.

Pèp nou an bò isit bliye nou te di tayino yo, ansanm ak papa Desalin, “peyi a sou kont nou”. Fòk nou regle ak Kristòf Kolon pou nou ka di peyi nou se pa n. Fòk nou regle kont ak tout kolon, kolon panyòl, kolon franse, kolon angle, kolon meriken ak tout etranje kap pile tè nou an konkeran. Fòk nou regle kont tou ak tout ayisyen k ap mande etranje foure pye yo nan peyi nou, k ap ankouraje etranje fè dap piyan sou tè zansèt nou yo.

Lòt bò, sanble pèp dominiken an konprann toujou li se ti “panyòl”. Se poutèt sa Kristòf Kolon santi li nan peyi l. Se pèp dominiken sèl poutan ki ka regle ak Kolon, ak konkeran etranje.

Fòk de pèp yo ta mete yo ansanm, pou pataje il la, nan respè, pou kenbe tout kolon, tout konkeran lwen tè Ayiti, lwen tè Kiskeya, jan dominiken rele peyi yo.

Ayiti! Kiskeya! Se konsa Tayino yo te deja rele peyi a!
















Latibonit
Boudèt Gran Plas. Nap fè konesans
6 fevriye 2006

Zanmi nan Afrikarib ap kolabore depi kèk ane ak yon gwoup peyizan Latibonit nan Boudèt Gran Plas e Boudèt Ti Plas nan Komin Machan Desalin. Sou Preval Enstiti Refòm Agrè lanse you refòm Agrè nan zòn nan.

Gen yon bann tè leta ki afème nan men gran don, gran fèmye, ki te mete ti peyizan fèmye sou tè yo, san gran don pa envesti anyen an plis. Se ti peyizan yo sèlman kap travay tè, envesti kòb yo ak fòs kouray yo. Gran don gran fèmye ap mande règleman sou benefis travay la.

Refòm agrè a di: La tè pou moun kap travay tè a.

Gwo fèmye ki envesti kap travay tè, yo kite yo an pè. Gwo fèmye ki pa envesti, leta kase bay afèmay la, leta fè afèmay dirèkteman ak ti peyizan. Se konsa 5000 ekta tè vinn disponib pou ti peyizan kapab travay tè a, pandan yap bay leta yon dwa afèmaj.

Tè Latibonit nan zòn nan se tè wouze ak sistèm kanal irigasyon depi gwo travay ODVA sou Maglwa. Baraj Pelig pou kenbe dlo lapli e kontrole kri rivyè a. Baraj Kano pou repati dlo rivyè a pou irigasyon. Kanal riv goch, kanal riv dwat. Gen rivyè Lestè ak lòt rivyè ankò pou konplete sistèm irigasyon an.

Kòm tè wouze pwodwi anpil, refòm agrè bay chak peyizan 1 ekta tè pou travay. Kote ki manke wouze li ofri 3 ekta. Tè wouze pèmèt plizyè rekòlt nan you ane, avèk de kilti tankou diri, legim, zonyon, tomat, manyòk, patat ... Sepandan kòm tè a travay anpil, li pa gentan repoze, li bezwen angrè. Se yon agrikilti entansif.

Angrè tankou konpòs ta ka sèvi, sitou li ta kapab prepare sou plas ak matyè sou plas. Tout dechè òganik. Men fabrikasyon konpòs pa vanse. Leta ofri nan akò ak peyi Japon pou jwenn angrè chimik ki soti a letranje. Sa vle di chèche lajan pou peye.

Delege peyizan prezante enfòmasyon sa yo nan premye rankont yo vinn fè ak etidyan nan klèb Patrimwàn nan Fakilte dè Sians an me 2004.

Depi Refòm Agrè a, la vi yo chanje nan Latibonit, yap travay tankou yo pat janm fè avan. Prezidan Preval pase, Prezidan Aristid monte. Sou Preval sa mache byen, sou Aristid sa koumanse chanje, fonksyonè koronpi, chimè, antre nan kontròl angrè pou fè kòb. Leta sispann kire gwo kanal yo ki koumanse bouche. Se gwo ekipman ki pèmèt netwaye kanal yo. Ti peyizan ka responsab ti kanal yo sèlman ak zouti yo dispoze. Leta sispann achte angrè ak pri favorab Japon. Prodiksyon vinn pi difisil.

Men sa ki pi enpòtan ankò se lè Aristid tonbe, ansyen grandon, ansyen gran fèmye deside reprann tè refòm la te remèt ti peyizan yo. Kòm kwa se yo ki te gen dwa sou tè leta yo. Yo menm di leta te deposede yo. Grandon te wè tou posibilite apiye sou alyans yo ak ansyen militè ki tap eseye reprann pye. Ti peyizan santi menas la, yo panse li ta bon pou antre an kontak ak sektè etidyan ki sot montre kouraj yo ak detèminasyon yo nan jete diktati Aristid la.

Peyizan vini ekspoze sityasyon yo devan etidyan yo ak lespwa pou etidyan e la près ta bay yon apiy politik pou bloke manèv grandon yo, pou pouse leta angaje l pi plis nan Latibonit, relanse akò sou angrè.

Sete yon moman plen emosyon lè peyizan yo vini pale devan etidyan yo. Peyizan yo pale klè, tèlman klè, yon etidyan rele m sou kote. Li mande kote peyizan yo? M ba l manti. Pou li yon peyizan sanse de grenn gòch. Nou te gen devan n lidè asosiyasyon peyizan. Youn ap fini etid dwa nan fakilte dwa Gonayiv, lòt gen ti fòmasyon gesyon. Yo gen eksperyans nan travay asosiyasyon. Yo abitye pran la pawòl, yo konn sa yo vle.

Peyizan yo vini an de fwa nan fakilte a, yo envite n vini lakay yo pou nou wè ak de je n.
Klèb la sote sou lide envitasyon an.





























Lanmè pa sere kras 24 mas 2006

Lanmè pa sere kras.
Tout kalite debri vin echwe sou plaj la. Soulye, bout bwa, boutèy plastik, mòso rad.
Yon ranje pil ròch fè tankou yon gro basen long kote lanmè a trankil, reken pa ka antre. Moun, menm ti moun, ka benyen kè poze.

Se plaj Rival o Kap.

Dòt plaj gen ranje resif ki rete gwo vag yo, ki dekouraje reken tou, tankou plaj Remon lè Ben, Jakmèl. Men nan Rival se yon pwoteksyon lòm mete.

Poutan pa sanble gen anpil moun ki ale Rival ankò. Ti plèn a kote plaj la ak pye zanmann e bon frechè fèmen ak gwo mi masonri ròch byen ro. Dèyè do mi yo se tè prive gwo palto lavil. Yo di se la Polin Bonopat te rete. Kèk medam ap fè lesiv ak dlo ki soti nan bèl lakou yo.

Rete yon ti bann tè tou mens kap lonje plaj la, de tanzantan ki fè yon sèl ak plaj la. Kote mi ròch yo fini, yon ranje kandelab kontinye di tout vizitè pase chimen w. Pikan yo di degaje w mache lan mitan debri sou plaj la.

Drapo rouj ki monte nan lakou dèyè kandelab yo sanble di se petèt yon peristil. Men se pa sa ditou. Gwoup protestan monte tant nan lakou pou chante aba Satan viv Jezi pou dekouraje moun ki vle al salye zanj ak lespri dlo yo ki nan Fò Pikolè.

Nan ti bout chemen an nap viv yon seri tranzisyon. Plizyè lide ap pase nan tèt nou. Gen yon seri liy pou mache pou pa pile. Men kwa manman w men kwa papa w!

Bò lanmè a gen separasyon lanmè latè. Nan orizon an tou pre Lanmè ak syèl ap separe. Sou kote nou se batay tè prive, pasaj piblik.

Sou plaj la lavi lanmò ap jwe: po krab tou rouj gaye sou ròch. Lè m mouri m abiye toutan rouj, se pa sa nou di nan tire kont?

Bout bwa kouche bò plaj sanble ak kèk zannimo etranj lanmò ta sezi nan yon dènye trans. Yon bato fè echwe ap pouri nan lanmè a, tou panche sou yon bò. Bato fantom, bato dròg? Kèk pechè ap monte desann nan bato a. La vi kontinye nan vant lanmò.

Vwala anplis yon batay nan tèt kèk moun ant Jezi e Satan. Yon ti group fanm ak gason ap chofe, yo se reprezantan Jezi. Yo bezwen dekouraje dòt moun kap chèche lespri zansèt yo, lespri tè a. Pou ti group kap bat kò l la lespri zansèt yo se Satan.

Liy lanmè a ap jwe ak vag yo. Veye pou pa mouye pye w.

Nou vanse dousman san prese. Sab glise anba pye, fè nou gen pye lou. Yon moman ti ròch antre nan soulye, nan sandal, fè nou bwete. Yon lòt moman nap danse sou de gwo ròch ki deboule soti nan mòn.

Ki sak voye n mache sou plaj abandone sa a yon apremidi apre travay. Yon apre midi tankou tout lòt. Je nou fikse sou pwent plaj la, sou pwent falèz la, sou pwent tè a, sou silwèt Fò Pikolè.

Yon mesye nan Direksyon Patrimwàn te pale sa fè kèk tan deja ak emosyon sou basen toubiyon ki anba pye Fò a. Li te pran sezisman. Lòt jou nou tande y ap di Fò a enpòtan anpil pou mistik yo nan Nò peyi a.

Istwa melanje ak rèv pouse pye n al dekouvri Fò Pikolè.

Sèten jou pèlren anvayi ti chemen kap file bò dlo a, foula nan tèt, bouji nan men, kòdon baryole nan ren. Je tout moun fikse sou Fò Pikolè.























Sirèn, o sekou ! 12/11/06
Jeremi

Bèl bato se Sirèn !

Devan ni dèyè l an pwent. Bato a motè an bwa a penn an ble fonse e blan ak kèk lizere rouj ki kite w ak empresyon bato ap pran koulè mov.

La vèy nan laprè midi nou te pral pati. Mekanisyen yo ranvoye depa pour demen maten.
Bonè, solèy leve jwenn ak tout moun kap anbake. M monte nan kabin ak manman Fransin. Nou pra l rejwenn rès fanmi an la kapital, Pòtoprens. Majorite pasaje yo chèche plas sou pon, pon avan, pon aryè. Kabin se pou de twa moun ki ka peye plis.

Touswit, ak bèl Solèy la, van an leve, lan mè koumanse ajite. Krèt vag tou blan ap simen yon ekim sou ble lan mè a. Rouli bato a fè kè pasaje yo tounen. Van an pran bato an travè.

Sirèn kenbe tèt, kontinye vanse. Bato ap tange, lap roule, zye pasaje ap vire lanvè. En pe avan Koray, motè Sirèn touse, rete nèt. Tout moun sezi ! Pàn motè nan move lanmè. Bato a komanse derive nan direksyon la tè, nan direksyon kòt fè nap gade. Vag yo ap gronde nan batay y ap mennen ak kot fè a. Si nou derive twò lontan lanmè pral frape nou sou falèz yo. Bato a ap fè nofraj.

Fòk Sirèn mande sekou.

Kaptenn bato monte sou twati timonri a. Li gen yon gwo tij kann ak yon dra blan. Li tombe ajite drapo blan. Se yon siyal detrès. Jeremi lwen, yo pa sèten si ya wè apèl la. Men se pwobab Koray ka wè l. Koray gen telegraf, ya alète Jeremi. Lòt bato Rouzye Frè yo, Klaris, Jeremi toujou. Klaris ta ka vin chèche Sirèn.

Siyal blan refèt plizyè fwa. Manman m enkyè. Ann la priyè pitit mwen !

Bon van fè m bliye kè tounen. N ap swiv manèv maren yo kap veye deriv batiman an. Nap gade falèz yo kap pwoche. Nou nan men Gran Mèt la.

Nou sove ! La fimen e yon ti pwen nwa sou lan mè nan direksyon Jeremi vle di sekou ap vini. Klaris vin remòke Sirèn tounen Jeremi san bri san kont. Nou deja bliye move moman an. Zye tout moun ap souri nan mitan vizaj ki gentan atrap kout solèy.








TONTON NONO
5 Fevriye 2007

Tonton Nono, papa Nono pou pitit li yo, Nono Lavo, pou tout moun, sete yon poto mitan nan fanmi a, nan vil la tou. Sete pèsonag prensipal Mezon Lavo Frè, yon mezon ekspòtasyon danre Jeremi. Lavo Frè te an rapò ak mezon komès a letranje, lap swiv labous, pri kafe sou mache entènasyonal. Li te okipe dènye etap nan ekspòtasyon kafe sitou. Lòt frè a pran espekilasyon an chaj, ap achte kafe nan men abitan ki te konn desann vin vann kafe lavil nan epòk rekòlt. Lé sa a, gran Ri chaje ak prosesyon abitan a pye ak chay sou do bèt, kap chache rout pratik spekilasyon. Gen plizyè nan vil la, Winè, Madsen, Renbòl, Blanchè. Mezon sa yo plizyè kote nan peyi a. Lavo Frè sou plas Jeremi sèlman. Abitan pa te gen dwa antre lavil sou do bèt.

Espekilasyon achte kafe pou mezon yo. Nono dirije rès operasyon yo. Seche kafe sou teras. Izin a motè konpayi a retire pach sou kafe, dènye pelikil ki antoure grenn kafe sèk la. Nan gran magazen sou Gran Ri, plizyè dizèn triyez kafe chita nan mitan pil kafe ak de gro bishèt ou byen laye, pou triye, retire ti ròch ak grenn ki pa bon. Yo mete kafe nan sak, peze yo sou de gro balans, koud yo. Finalman yo tanpe sak yo. Sak kafe konn monte sou plizyè ranje prèske rive nan plafon. Kafe pa tolere imidité, yon planche an bwa pwoteje sak yo.

Nan moman kontak fèt ak mezon etranjè kap voye pran kafe yo, ekip travayè kafe mete sak yo sou zepòl yo, chak sak peze 160 liv, mennen yo ale nan depo ladwann ki tou pre. Taks sou kafe fèt sou kontrol dirèk ladwann. Apre de twa jou, bato etranje, vapè, sitou bato Olandè, antre nan rad, sonnen kòn, fè tout moun konnen yo vin pran machandiz. Ekip travayè reprann travay, leve sak ladwann mete sou tèt waf pou lage yo nan chalan ki pral mennen kafe nan vapè yo. Bato etranje trò gro pou akoste sou waf vil la.

Nan mouyaj pò a, te toujou gen plizyè chalan ak penti nwa kap balanse nan lanme pandan yo mare sou kòmò. Chalan yo pou gro mezon ekspotatè yo. Yon bato spesyal, bato Kapitèn Pò a, pi piti ke chalan yo, te akroche nan palan sou waf la. Anba yon tonèl pou proteje l kont solèy. Lè vapè yo vini, chaloup kapten Pò a, ak reprezantan la dwann, ak reprezantan mezon komès ki angaje sèvis bato a, y al salye kapiten vapè a epi regle dènye kesyon transpò. Chaloup la pa te manke bròdè, blan e gri, ak 4 ramè, e yon maren nan gouvènay, drapo ayisyen ap flote nan pon aryè a.

Ti moun m te toujou foure nan tout afè kafe, ap gade, tande, poze kesyon. Tonton Nono te toujou kontan wè m, li te pran an afeksyon, ti neve l, pitit sè l Fransin li te renmen anpil. M pat fè dezòd fasil, yon timoun kirye e saj.

M wè sak kafe Jeremi tanpe Kafe Sen Mak. Nono eksplike, bon kafe Ayiti depi lontan pote non Kafe Sen Mak. Se kote ki te fè repitasyon kafe a. Kòm se menm kafe ki plante tout kafe pote non Sen Mak.

Pat anko gen anpil telefon Jeremi, men tout mezon dafè yo te gen telefon pou kenbe kontak ant yo epi ak la bank. Chak ane Nono te konn ap goumen ak manivèl telefon la rele a dwat a goch. Li pat gen anpil kapital, li te oblije prete lajan la bank pou achte rekòlt kafe, stoke kafe. Garanti sete kay, plizyè kay li ipoteke. M pat janm fin konprann byen kouman lè li enkyè, lap pran nouvèl lòt bò, cheve l tout cheve nan tèt li kanpe tou drèt. Move sezisman sanble konn fè sa rive. Pou Nono sa te rive chak ane. Lè sa a, m fè kòm piti, piga pèsonn kontrarye l.

Men m jan li tap fè afè ak gro roulman, li te renmen lavi, renmen ri, renmen manje, renmen resevwa fanmi zanmi. Toujou gen plas sou tab Nono. Li parenn nòs anpil nan travayè yo.

Anpil moun koute Nono pou sajès li, pou sans pratik li.

Renmen manje ! Nono sete yon gro gason. Gen moun ki te konn di gro Nono. Men yo pat takine l. Sete papa bon kè. Premye moun ki tap ri tèt li sete li. Lakay Pòtoprens te gen de koulwa pou antre, yon ti koulwa vrèman etwat e yon lòt byen laj. Tou moun antre nan ti koulwa a ki pi dirèk. Yon jou Nono al eseye ti koulwa, li kole. Depi jou sa a li pran gro koulwa, vwa l ap kleronnen lap vini. Men Nono.

Chaloup Kapitèn di Pò pap desann nan dlo san m pa kouri gade. Nono toujou ap monte nan chaloup pou ale nan bato vapè etranje. Yon jou li envite m monte abò ! A pa li papa ! Sete pi gro kado m ta ka resevwa. Bato a file an kadans nan direksyon vapè a. Silwèt gro bato a detache sou lanmè a kap danse nan solèy. Yon moman nou rive nan pye eskalye batiman ki rive tou pre dlo pou akeyi pasaje ti chaloup la. Nou monte, yon gro blan je ble ban nou lanmen. M pa konn anyen ankò. Yon pepsi kola glase, yon bwason ki pa janm antre Jeremi, voye m nan paradi. Solèy la tap jwe nan fenèt ron iblo bato a.

Nono te yon gran komèsan. Li te gen sans dè zafè, tankou manman m te konn di. Men se pat komès sélman li te konprann. Jou li mouri lavil Jeremi pote l nan simityè. Nono te reprezante inite vil la. Li te fè l ak tout moun. Sèten moun di si le te la toujou, asasina 1964 yo pa ta fèt konsa. Li te depase vye lide prejije koulè ki tap trennen toujou nan tèt anpil boujwa milat. Pitit fi Nono marye ak yon profesè, nwa, moun Okap. Nono fè gro fèt, li akonpaye pitit fi l a pye nan legliz, devan tout vil la.

M te santi m fyè, tonton Nono.









JWET TI MOUN ?
14/01/07

Ti moun Jeremi jwe diferan jwèt.

Yo tounen pwason nan dlo nan lanmè. Yo naje rive ti Simòn, La Pwent, Amiral Kilik. Plonje sou tèt waf. Yo konn rame tou. Sou plaj yo monte sèvolan, yo mache kouri jwe ak vag kap vinn mouri yo. Veye pou pa mouye pye pou soulye pa pran dlo, gate trò vit. De tan zantan gen bato an konstriksyon, chak vizit ap gade pwogrè yo. Jou espesyal ti moun anvayi se lò batiman an pare pou yo pouse l nan dlo sou roulo bwa.

Yo jwe foutbòl sou teras kafe. Nan gran vakans yo ale a la kanpagn, yal chache mango, zanmann, konstwi ti kay pay. Yo jwe ak tonton lasi, kouri dèyè sèk, frape panno. Sou Kare toujou gen yon jwèt drapo kap eksite yo. De kan kap goumen pou drapo.

Tou sa se jwèt ti moun, jwèt inosan, jwèt timoun kap dekouvri peyi, kap mezire fòs yo, kap mache nan solèy, nan limyè. Ti gwoup nou an solidè anpil, « pase prann ma pase chèche w ».Yon jou poutan youn nan zanmi yo anonse yon nouvo jwèt.

Nou tout kirye. Yon nouvo jwèt ? Ti zanmi an mennen nou sou teras anlè bò lakay li. Yon bèl teras an brik rouj, apremidi an deja avanse. Nap eseye devine nouvo jwèt la, yon nouvo lago, jwèt ladrès, jimnastik depi nou te wè ti dam Boni Freda kap danse sou yon kòd rèd nan lakou kay Sè yo. Pa gen anyen nan men l, pa yon bout kòd pa yon bout bwa. Ki sa ki nouvo jwèt la ?

Ti jèn nan gade n, li mande n mete tikòk nou deyò. Nou pati ankò nan devinèt, pipi pi lwen, pipi pi lontan. Li mande n fwote kòk youn sou lòt. Li koumanse an premye. Li pa gentan al pi lwen pase premye a. Nou mande l kote jwèt la. Fwote kòk sete jwèt la. Nou tout tchipe, se yon jwèt raz, se pa jwèt. An nou jwe jan nou abitye, pa vye jwèt sa ki pa gen eksitasyon.

Kote li te bare ak jwèt sa a. Kèk gran moun visye, kannay, kèk gran frè te koumanse devwaye l. Poutan zye li pate vire lè li tap fwote sou nou. Li aksepte tankou n jwèt sa a raz. Li pa proteste, li tou sezi nou pa enterese. N al sou Kare, n al fè lago. L, A, la, G, O, lago. Kouri dèyè drapo.

Nou pase tou pre eksperyans masisi. Mo sa a nou pat konnen l. Kèk ane apre nou tande youn nan zanmi nou yo, yo atrap li dèyè kazèn, fòse l ak yon kouto. Depi lè sa a gen anpil jèn gason granmoun devwaye ap ranmase nan bann yo. Gran moun tankou direktè lekòl, responsab espò, mon pè. Granmoun ki la pou gide jenès la ! Nou pran ! Se pa jwèt ! Tout jwèt se jwèt, men gen jwèt ak jwèt ! Jwèt ti moun, jwèt gran moun.

Ti zanmi ki te envite n jwe jwèt ki te tròp pou nou tap naje nan gro dlo. Nou pa trò etone lè nou aprann nan gran moun li antre nan lame meriken, tounen espyon. Li te menm tounen nan peyi a ak fòs merin yo an 1994.

Jwèt gran moun ak timoun.
Yon kalòt pou 10 kòb.

Gen yon gran moun li menm ki te renmen fè yon jwèt brital ak ti moun, sitou ti moun malere. Li rele ti moun kap pase, sa ki gen tèt kale. Li ofri yon ti kraze kòb, 10 kòb, pou li mete yon kalòt byen sonnen nan tèt ti moun nan. Ti moun yo sere dan yo, pran kalòt la, konbyen fwa nou wè dlo kap kouri nan je ti moun ki sot resevwa yon michan kalòt.

Li pa te janm ofri ti boujwa milat yo lajan pou kalòt, san dout ti moun yo pa te bezwen lajan an. San dout tou li pa ta renmen fè kont ak papa ti moun sa yo ki ta ka koresponn avè l.

Nou te toujou ap gade abi l ap fè sou ti moun yo. Nou te ti moun, ti moun pa sanse kouri dèyè gran moun. Men kote gran moun yo te ye pou kouri dèyè yon gran moun kap fè ti moun abi ? « Sons pa serye pou l ap fè sa », se sa sèlman yo te konn di. Tèt mwen te konn chofe ansanm ak tèt ti moun ki resevwa tabò a.

Sons te byen kanpe. Men misye te laj, pwès, yon plat men ki pral ateri sou tèt inosan. Avan kalòt la, li te konn karese tèt la tankou lap chache pozisyon pou kalòt la byen chita. Tankou tou pou konsole viktim la. Li toujou ap ri, yon ri gra, men nan moman kou a pral pati, lè men an leve, je li chanje koulè, vire. Se tout li menm kap bay kalòt la. Li te renmen sansasyon fè ti moun yo mal. Yon veritab sadik.

Gran moun nan Nou Yòk, m kontre avè l. M te anvi mande l, si li te jwenn toujou ti malere pou li jwe jwèt li te pi renmen an. « Sons ou toujou bay ti moun kalòt ? ». Sete an Ayiti, li reponn. Sa manke li anpil. « Se di byen li tap fè pou ti moun yo », ba yo yon ti monnen ! Apre yon moman, li gade m an travè, li ri jòn. Se pou tout bon kesyon an te poze ?
















Dezyèm plèn Ti Gwav 02/02/08
Tout jwèt se jwèt men kwochèt pa ladan l
Ti moun yo ap jwe san rete. Toujou gen yon defi pou yo releve. Defi ki konn tounen dezafi ! Van ap jwe nan fèy yo.

Defi nan danse.
Adrès pou danse tankou yon banda ren kase, men sou yon ritm modèn.
De tifi, ki sanble anpil, pote la mayòl.Yo sekwe ren yo, kase l sèk, a goch, a dwat, devan dèyè. De men sou hanch. Sa y ap fè a se li y ap okipe. Yap sakade kò yo. Tout enèji yo, tout fòs yo konsantre sou mouvman an. Ti gason yo pa ka swiv kadans rapid la.

Defi nan lago.
Lago a rasanble plis ti moun. Kouri, kenbe, kouri sove. Mè... è! Pye bwa a se mè, yo pa ka kenbe w nan mè. Yon ti moun lan mitan bann nan ap kouri pou kenbe lòt yo. Lè li pran youn, sila tounen chasè.
Vit jwèt la gentan gen yon souf doulè. Ti moun zèl nan pye toujou gentan gaye. Men gen yon timoun gwo tèt, pye lou, y ap kenbe tout tan. Le pli souvan li tounen chasè. Chak fwa li kenbe van ! Zye li mouye, chagren anvayi l.
Se règ jwèt la. Kouri dèyè sa a, dèyè lòt la. Makonn ti moun yo fonn chak fwa. Lè anfen li kenbe youn, fatig pote l ale. Tan pou li sove, yo gentan mete men sou li. Li mande padon. Li pa gentan rive nan mè. Li leve ti men l, li mande pèmisyon.
Yon moman apre, li pran yon ti souf, lago a kontinye. Sèlman nan kwen zye lap chache ti moun distrè pi fasil pou ratrape. Soufle van, soufle van !

Dezafi nan goumen
Maten an bann ti moun nan gwosi. Yon douzèn ap kouri a dwat a goch. Gen kèk ti vwazen ki vin ajoute. Eksitasyon lago a monte. Pousyè koumanse leve nan kouri, kabre.
Yon moman apre, koken pete, batay leve. Ti moun ki tap ri, jwe ansanm, tounen ti kòk batay.
De ti moun konn gen kont. Men la a se tout kap goumen, kout pwen, kout pye. Li difisil pou demele ki kan kap goumen. Li sanble se yon chen manje chen. Erezman se ti kout pwen, ti kout pye ki pa trò fò, ki pa ateri. Pa gen pwoblèm, se jwèt ti moun !
Sezisman ! Mande Dye padon !
Youn nan ti gason yo tounen yon atlèt, yon karateka ekspè. Li pran elan, li vize. Tout kò l bande pou lage yon kout pwen majistral, ki al ateri nan figi ti vwazen. Yon kou pou fè mal, yon kou mechan. Pa kou pou ti moun kap jwe tire sou lòt ti moun.
Ti vwazen blayi atè, kò li fè boul anba doulè a. Rèl la monte. Yen h... Batay la rete sèk. Ti moun yo pantan. Gran moun yo mande « sa ti moun yo genyen konsa ». Yo fè jès pou ti moun yo gaye. Yon manman nan vwazinaj tande rèl pitit li. Kè li kase.
Gen yon ti moun maten sa a ki te tounen yon ti anjandre. Li flanke lòt ti moun nan yon move kou. Gen ti moun ak ti moun. Eske la regrèt move kou li bay ti zanmi l ki te gentan tounen lenmi l ?

Dezafi: batay kòk nan gagè. Mo a soti nan panyòl « desafío », defi. Prononsé dezafiyo.




Lis tèks

P 1- Ti dife boule. Entrodiksyon
P 2- Chofe boukan
P 3- Koupe kann nan panyòl
P 6- Lamoni
P 8- Bòn fèt
P 9- Manje ansanm ak aloufa
P 10- Bon mòso pou envite a
P 11- Pelerinaj Sodo. Yon etwal pou madan Bèmigham
P 12- Bèkèkè
P 13- Mwen rive
P 14- Rankont ap òganize
P 16- Tè pa nou
P 17- Kreyòl matinikè
P 19- Yon sware an demi tent
P 20- Latibonit Machan Desalin
P 22- Moun nou se moun
P 25- Anpeche Kolon debake ankò
P 27- Latibonit Boudèt Gran plas
P 29- Lanmè pa sere kras
P 31- Sirèn, o sekou!
P 32- Tonton Nono
P 34- Jwèt ti moun
P 35- Jwèt gran moun ak ti moun
P 36- Tout jwèt se jwèt men kwochèt pa ladan l.





FOUYE ZO »

5/11/11
TI DIFE BOULE !

Ki moun kap releve defi a, voye jete ti ròch yo?
Pran la pawòl pote lide pa l?

Men kwa manman w, men kwa papa w, pile l si w kapab!

N ap chèche lanvè landwat la vi a, pou nou konnen sou ki pye pou nou danse, ki bò n prale, ki sa n ap defann, sou ki bit nap kanpe.

N a p chèche esans, mwèl, nannan la vi a, pou lè n mande yon moun, yon jèn, « ki wou », pou li reponn « men sa m genyen nan djakout mwen ». Men sa m genyen nan mwenmenm, men sa m pote nan kè m.

Men ki moun mwen ye. Men ki moun yo te vle m tounen. Men ki moun m deside tounen. Men kote m te ye, men sa m kite dèyè, men kote m prale, men kote m vle rive.

Tankou Animal ki rantre nan kokiy li, nou ka rejwenn ekilib nou, nou ka rejwenn tèt nou, pou n soti pi fò apre. Nou vle kanpe kin, kin ala ganach. Nou mèt tèt nou!

Zanmi an nou kenbe m
Alex Duquella








CHOFE BOUKAN 7/08/04

Travay, gen anpil travay ki pou fèt. Nou gen pou nou rasanble tout jèn ki santi nesesite pote men nan konbit pou fè peyi nou pi bèl. Nou gen pou nou rasanble lide nou, nou gen pou nou fè paròl la mache, nou gen pou nou chante la vi.

Ou te lonje men ba mwen yon fwa. M touche men w, lan mitan deblozay, move tan, yon kout zeklè pase. Li degrengole lage nan nou yon pyè loraj. Se apre lapli, loraj, tèt pyebwa boukannen, nou wè kote loraj la te tonbe.

Yo di pyè loraj tout koulè, briyan, bèl anpil. Li sanble la vi nouvèl. Pyè loraj la ape tann anba tè a, nan fon kè nou, pou nou fouye chèche l, pou nou montre tout moun nou jwenn yon pyè loraj. Pyè loraj se pou nou tout li ye.

Nou kontre jou nou te gen pou nou kontre. Nou teke kòn, nou chita ansanm. Yon ti grenn lanmou tonbe atè, koumanse pouse, ak espwa pou li jème. Nou te kontre pou nou mache ansanm. Men, nou te vini tou swe tou bouke, ak chaj lavi nou dèyè nou. Desepsyon yon bò ki kite dife anba sann nan kè w. Cheve gri ak solitid yon lòt bò ki mete m sou pinga pou m pa chofe trò vit. Ti pye bwa a apèn pouse, dife rechofe pati ak you bò l, ranmase l ale. Gen yon bò ki rete, yon ti rasin.

Nou pantko konprann tou sa nou gen pou nou fè ansanm. Nou pantko ansanm ap chofe boukan pou fè la vi posib. M pran tan pou m konprann sa mwen tap ofri pantko anyen. Sous lavi, la paròl n ap pataje se pi bon dlo pou rouze rasin la. M pat ofri chalè, paròl dous, m te ofri paròl, men pa paròl pou lanmou jème.

Kounye a nou koumanse wè tou sa nou ta ka fè ansanm. Kounye a paròl mwen pran lòt koulè. Kounye a paròl nou ap danse ansanm. Kounye a nap gade ansanm devan nou. Lonje men w tanpri yon dezièm fwa. M kwè men m ase cho pou chofe men w, m kwè zye m ka toujou karese w. M louvri kè m ba wou, kè m nan men w.

An nou rouze rasin la ansanm. An nou chèche paròl ak bwa pou chofe boukan Ogou, pou nou gen kouray pou travay pou fè lavi posib.

Alex Duquella










KOUPE KANN NAN PANYOL 25 /08/04

Gen yon seremonyal ki akonpaye premye jou m te pral koupe kann. Yo lonje ban mwen yon manchèt lou, tèt kare, ki pote non motcha. Yo lonje yon lim plat pou kenbe manchèt la file. Yon linèt espesyal en til metal fen pou pwoteje zye kont fèy kann ak pousyè. Yon krich gwosè yon galon dlo.

Premye jest inisyatik se file manchèt la nan mèl, desann kan metal la jouk li vin fen, pou li koupe yon fèy papye ki pase bò kote l. Ronje manch an bwa manchèt la pou li byen chita nan men w. Chapo pay, bòt, pantalon ak chemiz kaki, gan, konplete ekipman an. M santi m tankou yon chwal y ap sele pou batay.

« Chwal mwen mare nan poto, m pa mande pèsonn o, lage li pou mwen ! »
« Zanmi kanmarad chwal mwen sele an ale ! »

Fòmann nan, pou chak zouti lap bay, eksplike sa pou fè avè l, ak anpil pasyans. Zye li atantif, l ap apresye si devan l gen gason vanyan ! Zouti yo nan men nou, nou tande tou sa li di. Sou teren an, lan mitan chan kann nan, anba solèy, lò van ap leve pay ak pousyè, la konnen sa nou vo pou tout bon.

Men m maten an, san pèdi tan, nou prezante nan chan kann nan. Odè la fimen resevwa nou. Yo te mete dife nan kann nan, pou boule pay la, pou nou koupe kann nan pi fasil, pi rapid, ak mwens pèdi tan. Kann koupe a de. Fòmann nan lage m nan men you konpayon ki gen eksperyans kap montre m sa pou m fè. Yon vre peyizan, byen solid, li gade m, zye gri li yo gade m anro anba, bouch li manke tchipe, men li pa di krik.

Manolo, Pedro. Prezantasyon fèt. M se Ayisyen. Li abitye travay ak Ayisyen, li konn fòs kouray yo. Men mwen, se you lòt kategori !

Li montre m jan kann nan plante pa fil ki soti nan you santye rive nan you lòt. Li mete m devan yon fil, li pran fil a kote a. Koupe kann nan, fè bout ki pa trò kout, mete yo kouche an liy dèyè do ou. Yon machin ap pase ranmase tapi kann nan. Ankouraje, an nou mete men !

Sete yon varyete kann ki rele Pòto Riko, tij kann yo pouse nan tout pozisyon. M santi pwa motcha nan men m. Manolo gade m tire premye kou a, li rasire, o mwen mka sèvi ak manchèt. Kann vole ! Men goch kenbe tij la, manchèt pase, men goch lage bout kann dèyè, byen aliye.

Apre yon ti moman, m kanpe tou sezi ! Map gade tout rès tij kann byen file byen pwenti, yo drese tankou de lans kap tann pou evantre m. Pa gen mòyen proche ankò. M taye kann nan yon jan pou li tounen yon zam lenmi. Manolo ki tap lonje deja nan fil pal, konprann anbara a, li ri, li tounen bò kote m. Kann pòto riko, fòk ou vire avè l, antre ladan l, avan ou koupe pwent yo, pran l an revè.

Premye leson ! Pandan m ap vanse nan fil pa m, Manolo fini ranje pa l, li antre nan fil pa m, pou ride, pou kann lan koupe parèy. Konpayon, kompay la pou sa, pou kole zepòl ak zepòl, pou kenbe men.

Kwen zye li ride tankou pye poul, solèy, pousyè, van, laj melanje, fatig la vi tou. Li gade m ak senpati, se vre m pa konn koupe kann, men m se bon moun, m gen bòn volonte, m vle aprann.

Jounen an pase konsa. Danse ak kann la, antre ladan l. Voye manchèt san rete, aliye tij koupe. Apre midi rive, chan kann lan atè. Kèk fil an reta, kompay yo tonbe sou yo mete tout kann o pa.

Krich la kenbe dlo a fre. Se kage krich, kite dlo file dirèk nan gagann. Chalè monte, chalè desann. Men m koumanse krispe ak tout travay sa a. Manolo gade m. Fòman nan pwoche, li bat do m. Sa va pou premye jounen nan kann. M rive kenbe jouk nan bout.

Yon jounen san panse, san rèv. Chalè solèy kap monte, vale pousyè, lage kann atè. Menm kout manchèt la, ankò e ankò. Yon bèl jounen poutan ki raple konbit lakay. Yon jounen kote nou releve yon defi. Nou pa pote pantalon pou bèl twal. Syè melange ak pousyè sou tout kò n. Po je kanmarad yo, debitan parey mwen yo, gri ak pousyè. Fatig fè zye yo koumanse fouye. Eske ya rive kenbe ?

Koupe kann se kouray, men avan tou se pou kisa wap koupe kann nan. Pou viv se vre.
Sa fè nou sonje tout istwa vyero ki al koupe kann nan Panyòl swa Kiba, swa Sen Domeng. Yo mare senti yo, y al chèche la vi, ak lide pou aksepte tout sakrifis ki nesesè.
Nou santi nou solidè ak koupè kann Ayisyen yo. Nan ka pa nou sete pou pote yon kout men bay peyi Revolisyon ki te resevwa nou de bra louvri.

M rive kenbe twa mwa, pou fini sezon rekòlt la, safra a. Se yon travay penib, di, ki mande tout ou menm. Apre yon tan ou koumanse abitye, men tou genyen yon fatig k ap akimile k ap ronje fòs ou.

Nou tonbe sou lòt varyete kann, ki pi fasil pou koupe, ki pouse byen drèt, byen gwo. Gen youn, kann Ostrali, tij la men grosè l, ou pa ka leve l, dayè ou pa bezwen leve l, se kenbe l, koupe l nan pye, pouse l tonbe nan liy. Apre se promennen koupe tèt flèch yo a tè.

Avèk antrènman nou rive akonpli kantite yon travayè moyen dwe koupe chak jou. Men a kote n gen de koupè kann, yo rele yo ero di travay. Yo rive jete a tè senk a di fwa mwayèn nan. Se de machin pou koupe kann yo tounen.

Genyen se elegans total. Tout jès yo etidye, tankou nan yon dans balè klasik. Manchèt a dwat, kann. Manchèt la tounen a goch an revè, kann. Manchèt la kenbe kann nan, lanse bout la nan liy dèyè. Manchèt la tounen prolongasyon bra a. Gen youn, lè lap travay, li raproche, menm Manolo kanpe yon moman pou gade yon chanpyon pase, nan yon toubiyon pay kann, zeklè manchèt nan solèy, bout kann kap vole e yon kò kap ratrape lonbraj li! Se yon desandan Ayisyen. Yon pitchonn. Nèg vanyan. Tout dan l deyò lap ri pandan lap travay.

De zane apre m pral aprann menm mouvman manchèt sa yo nan men mèt dam yo kap tire baton nan Latibonit. Dyagonal, ranvèse, flan, doub sis, fent, danse konpa baton.

Gen yon lòt ekip, se gro kouray, pa gen elegans balè ankò. Men se de batayè, yap goumen ak kann lan. Pandan nap tanmen pou koupe tij kann apre tij, yo ponyen, yo anbrase tout touf kann nan, yon sèl kou, apiye l sou kò yo, koupe baz la pre rasin yo. E nan menm mouvman an yo leve touf la, frape l a tè, tankou so hanch nan jido. Tout kò yo se ji kann melanje ak sann ak pay ak pousyè tè. Yo mete sou yo de gro sak tankou karako, karako an kuy pou youn, karako an pit pou dòt. Nèg sa yo se de veritab toro gason. Wete chapo pou yo.

Nan gwoup nou an, la mwatye oblije lage, akoz doulè do, doulè senti, doulè bra, tèt fè mal ak solèy la. Doulè epaye m, m kontinye, men nan di. Gen de jou, lò solèy la ap bese, manchèt la vinn lou tankou pwa senkant. Se yon batay, se yon viktwa sou chak tij kann an plis. Kenbe, kenbe pa lage!

Fòmann nan, toujou atantif , ap veye. Li vinn ankouraje m, li gade m. “Pedro ou bouke a mò, se volonte w kap kenbe w.” M repran kouray, m santi m byen. M reponn “M se you kanmarad, m ap kenbe jouk nan bout!”

Fòmann nan salye m “Kanmarad!”

Nèg vanyan!
















LAMONI 17/09/04

Lòt jou, jedi, nou ale nan peyi Lamoni, Nan Latibonit ant Vèrèt e Dézam. Nou pran yon ti rout antè, nou file nan direksyon sid, nan direksyon premye kolin nan pye mòn Mate. Machin nan rete byen vit. Li pa ka al pi lwen. Nou pran a pye.

An mach
Nou remonte yon galèt. Yon bèl dlo byen klè ap koule nan mitan l. Yon tiyo kat pous ap desann galèt la, sous la kapte piwo. Galèt la fatige, lapli, erozyon ap fouye li rivyè a. Nou mache sou kote dlo a. De tan zantan nou oblije met pye nou nan dlo, pou nou mache nan santye kap swiv dlo a.

Youn nan gid yo kite nou bonè. Li pran pye mòn pou li. Li pral chache moun sou platon, Pandan nap vanse nan ravin nan, pou nou rasanble pi devan.

Vizit Lamoni fèt sou envitasyon. Lamoni se you zòn repite pou mistik. Plizyè gangan ak gerisè toujou prezan. Anpil pèleren ale Lamoni. Sitou lè jedi. Yon lide parèt pou monte yon òganizasyon gerisè, pou mete an valè metòd ak teknik gerisè yo. Sila yo travay ak lespri yo tankou ak plant yo pou ride moun malad ou byen moun ki gen pwoblèm. Tout kalite pwoblèm.

Nou pral vizite premye ekip gerisè yo.

Nou mache ase vit pandan nap sote sou ròch, glise, repran ekilib. Erezman nou gen sandal, yo pran dlo, men dlo pa rete. Nou antre soti nan jaden mayi. Apre yon moman, vale a retresi, li tounen you gòj. Nou tande chante, nou pre rive. Se dwe gwoup pèleren an ki vini chak jedi.

Gòj la louvri. Nou anfas yon bèl gwoup pye bwa. Nou pwoche anba pye bwa yo. Yon bèl spektak. Lan mitan klèryè a, anba gro pye bwa, dlo klè a ap kouri. Nan you sèl pozisyon nou wè tou sa kap pase.

Lamoni
A dwat gwoup pèleren reyini. Yon santèn petèt. sitou medam, timoun, kèk gason. Tèt medam yo mare nan foula. Yo fè yon sèk, yap bat men, yap chante, yap danse. Gen you ekip a la tèt nan mitan ronn nan.

Nou tande yon ti mizik pi lwen kap kata, se yon gwoup ti moun ak bokit plastik kap soutni anbyans lan. Pi lwen ankò a dwat nan you kwen gen yon sous bare ak branch bwa, kote fanm ak timoun ap plen bokit dlo. Sou men goch, lòt bò dlo klè kap kaskade sou ròch yo, nap gade you kay ble ak yon tonèl fatige, tou panche. En pe pi lwen, lan mitan klèryè a yon ti plas an masonnri. Se la sous la kapte. Se la tou dlo a ap soti, se tèt dlo a. Tèt prensipal la, paske dlo a pete plizyè kote.

Nou ale sou ti plas nan tèt sous la. Se la reyinyon pral fèt. Gen moun kap tann deja

Vizit
Nou pwofite chita tann nan pou nou vizite. Nou pwoche gwoup pèleren yo. Ransanbleman an vanse fini. Pèleren yo ap di dènye mo nan priyè yo. Yon gro kivèt plen dlo parèt nan mitan moun yo, yo plonje tout kalite fèy nan dlo a, yap prepare yon beny. Gerisè a, kazak rouj li sou li, tèt li mare ak yon foula, komanse benyen plizyè timoun. Depi ti bebe rive jwenn ti jenn fi adolesan. Paran yo ap kotize mete lajan atè pou ankouraje gerisè ki responsab beny la.

Nou tou pre, nou tande kèk mo nan chante yo
“Chak ane nap travay, nap travay. Si ou manje lajan chango fòk ou peye chango”.
Yvwoz apiye nan yon pye bwa, li di yon lespri salye l. Li touche tèt li nan yon jès amikal. Tankou yon byenveni.

Lamoni nap gade jou sa a, se espas yo sèlman nou wè, chak sous ki pete gen you lespri ki prezan. Chak pye bwa, chak twou ròch gen lespri prezan. Balèn limen diferan kote. Ansyen kalson, kilòt rete akroche nan branch bwa e nan rasin bò dlo a. Moun ki kite yo dèyè, pou kite malchans lan dèyè tou.

Istwa
Lamoni gen yon istwa, nap eseye ranmanse l ti bout pa ti bout. Avan la Vyèj te parèt So Do, li vini Lamoni, men yo pate byen resevwa l. Li ale So Do. Apre mari li vini, yo byen resevwa l. Depi tan sa a, mari e fanm ap viv ansanm nan Lamoni. Yo di se Dambala e Ayida Wèdo. Depi lè sa, Fèt So Do sèz jiyè, travèse nan Lamoni disèt, dizuit, disnèf jiyè.

Lamoni pote non Ti Sodo. Pèleren Sodo vini Lamoni. Nan moman sa yo Lamoni anvayi ak moun. Tout rès ane a, chak jedi pèleren vini. Tou lè jou gen moun kap vizite Lamoni, pou vini wè lespri yo. Gerisè sou plas ap resevwa visitè yo ou byen pèleren yo.

Se sitou espri ki lye ak dlo ki nan Lamoni. Sepandan gen you lespri ki sanble tèlman fò, ke menm non l yo pa vle nonmen a wot vwa. Se you lespri ekzijan, peyizan yo rele l dyab. Li rete pi wo klèryè a dèyè yon koub dlo a fè avan li rive nan espas tout moun ap frekante a.

Fòk nou tounen apre fèt Sodo vin patisipe Lamoni. Li ta bon tou pou tounen kèk jedi pou nou aprann non diferan Lespri ki prezan Lamoni. Petèt lè sa a ya poze men sou tèt nou tou. Ya adopte nou. Men yo fè l deja a travè youn nan gwoup nou an.








Bòn fèt ! 21/12/04

Si m manti, m manti apre w. Ki lè yon nèg konnen li mare yon bebe?

An de twa fwa n al chita sou Chann Mas. Nou koumanse pale sou tèks nap ekri yo.
Nou raproche, men youn ap chache men lòt. Devan tout moun sou plas la, m timid.

Jou sa a, jou fèt mwen, m envite bebe a pou n al manje ansanm.
Nan chemen li di, an al sou laplas pito. M santi gen you sipriz kap prepare.

N al chita nan you ti kwen nou te rekonèt deja. Nou santi nou byen ansanm.
Fè bon nan lonbraj la. Solèy la wo, li midi, limyè l ap jwe nan fèy bwa yo.
Moun sou laplas gade youn lòt san fè atansyon. Moun pa okipe afè moun.

Sipriz la koumanse.
Tankou nan you mès legliz, mon pè pote kalis ak losti pou selebre la kominyon, ti dam nan avèk anpil kalm soti tou sa li pote nan sak a men l.

Zye l ap kouve m, pandan men long li yo ap prepare la sent tab sou ban laplas la.
Napkin louvri, yon ti gato plase nan mitan l. Yon ti bouji kanpe nan mitan gato a.

Alimèt la krake, van soufle l. Yon dezièm krake, nou pwoteje l kont van.
Bouji limen. Bòn fèt! Kat je nou kontre! Yon fèt pou nou de, lan mitan tout moun.

Sipriz la te pou tout bon.
Premye fwa nan vi m, m te resevwa yon bòn fèt konsa, osi senp, osi pwofon, osi magnifik. Gòj mwen sere, emosyon anvayi m.

Ekla solèy kap chanje nan fèy yo rejwenn zetwal kap danse nan zyem.
M kwé m wè zetwal tou nan zye ti dam la. Nou pataje gato a, kanif mwen toujou la.

Moman pataj la te tèlman fò, m gentan kwè m trò bon.
Kèk semèn pase, dam la di li pa te lib reyèlman. Ansyen nèg, li te kase avèl, reklame l.
Kè l chavire vloup!

Tou sa nou te pataje pa konte pou anyen ankò.

Ti dam o! Ou leve m byen wo, depoze m dousman pou m pa fele!








MANJE ANSANM AK ALOUFA 20/12/04

Tana prezante m de zanmi fi.
Tou lè de bèl ak zye nwa kap souri pandan y ap obsève m.
Fatima pou li, Amina pou mwen.
Nou vin bon zanmi byen vit. Nou manje ansanm.
Nou manje nan menm plat nan mòd maroken.

Amina prepare manje a le pli souvan, vyann ak legim, nan sòs.
Manje a santi bon e li apetisan.
You gro pen ron maroken akonpaye pla a.
Nou manje san kiyè, san fouchèt, men ak dwèt nou sèvi kouvè.
Nou kase moso pen, plonje pen nan sòs, pran vyann ak legim.

Tou sa te parèt mwen byen etranj premye fwa a.
Poutan sete agreab, m santi m ap viv ak zanmi pròch, tankou yon fanmiy.
Amina gade m ap manje ak apeti, li pete ri, li rele m “halouf”.
M pa pale arab, men arab sa a m tande l. M manje tankou yon aloufa, gran manjè.
Tankou yon kochon.

Nan seremoni lwa, manje lwa, manje gede, m rejwenn fratènite sa a lòtre jou.
Sèvitè yo promennen ofri kwi plen ak pwason e viv boukannen nan sòs.
Kwi a pase nan plizyè men, chak moun manje ak dwèt li.
Pwason an te bon, m te anvi pran yon gro moso.
Yo di m pran chè a, kite zo a pou Lespri yo.

O Maròk yo manje konsa tou lè jou.
Isit se nan seremoni yo manje ansanm.
Frè ak sè viv ansanm, manje ansanm, pataje sa yo genyen.
Seremoni ap raple n, nou tout frè ak sè yo, pou nou kenbe men ansanm.
















BON MOSO POU ENVITE A 20/12/04

Tana mennen m lakay li.
Kay la fèmen sou li menm.
Deyò, lè a cho, limyè solèy ap avegle n.
Lò ou pase pòt kay la ou antre nan frechè. Lakou santral la kouvri.
Byen wo gen fenèt pou degaje chalè a kap monte.

Yo envite m nan la sal la, salon e sal a manje an menm tan.
Plizyè divan ak yon tab ba ap tann nou.
Tout moun mete yo alèz, pye a tè, sa k chita, sa k lonje kò yo ademi sou divan.
Yo ofri nou yon plat kouskous sou tab la, kèk moso poul sou tèt kouskous la.
Nou pral pataje pla a ansanm.

Konvèsasyon angaje ak ameriken an, m soti an Ayiti, an Amerik,
donk m se ameriken, pa chache kont.
Pandan nou chita, nap koze, map swiv mouvman tout moun ap fè.
Dwét kap jwe nan nen, nan zòrèy, dwèt nan fant zòtèy.
Manje a santi bon.

Tout moun prepare pou mete men.
Ak dwèt ou roule kouskous pou tranpe l nan sòs.
Papa Tana ap resevwa envite donè a! Li chwazi pi bèl moso poul la pou mwen.
Li pran l ak dwèt li, dwèt ki tap flannen toupatou toutalè a.
Li prezante m moso poul la, figi l ap souri.

Pandan you segonn m ezite,
Epi m balanse dèyè tout vye mès, prejije.
Tout konplèks ti Ayisyen se kwa ap trennen.
M souri tou, m atrap moso poul la.
M manje l ak apeti.

Jou sa a m tounen arab tou.
Apre manje, yo sèvi te mant byen cho nan vè.
Bon manje, bon te, m rann gaz tankou tout moun ki byen manje.
Tout moun kontan, nou tout ri.
Mèsi Tana.









PELERINAJ SODO 21/12/04
Yon etwal pou Madan Bèmigham

Sèz jiyè.
Ti Tanyen Sodo huytè de mach.
Nou te pati ase bonè. Nou pran pye mòn pou nou.
Nou mache tout yon jounen, nou rankontre pèleren, a pye, sou do bèt.
Yap tounen soti nan pelerinay. Fòk nou te ale la vèy pou nou ta mache ansanm.

Monte, desann, monte desann, nou vale teren.
Solèy monte, solèy daplon sou tèt nou, solèy ap desann lè nou wè klòch legliz
Nòt Dam Mon Kamèl, tou blanch tou piti nan mitan bèl vale tou vèt la.
You premye soulye di amèn.
Erezman te gen yon dezièm.

Janb yo lou tankou pwa senkant, nou mete yon pye devan lòt jouk nou rive.
You beny nan rivyè Sodo remete n an fòm.
Nou antre nan vil la, gen moun toujou, men gwo ambyans lan ap fini.
Yon fritay pèmèt nou ravitaye.
Fè nwa kapote.

Nou koumanse vire ron nan bouk la.
Ti gwoup fòme, pasi pala otou tèt gridap.
De twa kote limyè gri, pal, anpoul electrik nan la ri fè moun yo sanble ak mò an vakans.
Fatig la koumanse fé je n fè pich pich.
Yon ti kout kleren nan kòn kabrit mete dife nan gòj nou.

Yon dam, ti granmoun, soti nan mitan tout figi gri yo, “Ban m yon byè”.
Madan Bèmigham ranmase de kadav anbilan nou te tounen yo.
Li ofri n la desant. Yon ti pyès kay, atè a se pousyè.
Ti mòso prela nou an kouvri pousyè a.
Nou lage kò nou atè.

M lanmitan madan nan ak kanmarad la.
M regret apre m te pran mitan pou mwen.
Nan fè nwa, nan silans lan nuit la, gen yon men kap chache.
Madan m louvri ba mwen. M di je renons, m tèlman fatige.
Tout jan m pa tap kanpe devan ti gran moun lan.

Pandan somèy ap pote m ale, m reyalize lòt kanmarad la pi jèn, pi fèm, tap swiv!
Li tap tann yon pas ki pa rive, bondye li ta fè yon siy!
M chavire nan profon somèy.
M pa konn anyen ankò, somèy se ti frè lan mò.

Te gen zetwal nan syèl la toujou lè nou reveye bonè demen maten.

Bèkèkè 01/02/05

Yon pla men, yon pla manchèt, yon bout kwi.

Yon atè miyò dechire, yon mòn do kale.
Yon savann dezole, yon pyebwa deseche.
Yon lalin k ap kache nan yon tan demwazèl.

Yon rivyè debòde, labou anvayi tou patou.
Yon solèy san mizerikòd jwenn ak
yon van k ap soufle san rete, rache dènye fèy.

Kat je kontre, men manti pa kaba.
Kalbas gran djòl mele ak aleksann gran mouvman.
N ap vanse do ba, je ba, de pye zikap zikap.

Tèt kale, toutouni, senti penitans mare nan ren,
bouch sèch, po sèch, zye sèch, pousyè sou po je,
pye poudre, sèl sou do men.

La wont pase, ranmase, jete tout espwa pou la vi ta pouse,
tout espwa pou la vi ta miyò.
Tout moun, bèbè, rete bèkèkè.

Yon karanklou ap kouri dèyè yon po koulèv.
Kaw la vire nan syèl la, li gade li tchipe.
Li vire do l, li ale.

Twò ta pou la vi.
Twò bonè pou lanmò.
















“MWEN RIVE “ 9/02/05

Mwen rive kote mwen te prale. M pa fin konnen byen jouk ki bò m te gen pou m ale ankò. M rive yon kote.

M kite dèyè yon peyizaj vid. M kite dèyè chaj twò lou pou pote. M rive kè leje, san chagren pou dèyè.

Pandan m ap gade kote mwen ye a, yon gro zwazo mawon e nwa fè yon bèl piwèt tou ba devan m, tankou pou li salye m. Zanmi ou rive! Li bat zèl, vole ale.

Mwen rive yon kote ki pa gen moun, yon kote vid, tou gri, ki pa te sanble gen la vi. Sèlman zwazo a pase, pou anonse la vi. La vi pou rekòmanse, la vi pou kontinye.

De pye nou sou tè a, nou gen yon peyi pou rebati, yon peyi pou rekonstwi. Pyebwa pou replante, grenn pou semen. Dlo pou chèche, pou fè l kouri, pou moun ka vini, pou lanmou ka jèmen a nouvo, pou ti moun ka chante, ka ri.

Kote m rive a ki vid, m wè lwen nan orizon an yon liy vèt, la vi sanble li pi bèl devan!

Nap fè la vi bèl kote nou ye a, pou n rive jwenn la vi bèl pi devan. Kote m rive a la vi ka bèl tou.

Nou toujou ap chèche la vi bèl lòt kote. Vwala m rive yon kote la vi panko bèl, men la vi posib, espwa posib. Anvan nou mache post nou, an nou debat ak la vi bò isit. An nou fè zanmi ak la tè, pou la tè pa fè nou enmi. An nou fè zanmi ak la pè antre nou pou nou ka viv ansanm, leve peyi nou ansanm.

Kote m rive a se la pou m pouse rasin!

Pouki sa m te kite lòt kote a? Ki sa ki te pouse m leve pye m, jete m. Ki sa ki te manke m, voye m chèche lòt kote lòt lavi. Yon fwa deja yo te fòse m kite lòt kote a, trennen m bò isit. Eske m se pye poudre grenn pwomennen, pou m ap vire tounen, pou m pa janm di “mwen rive”?

Mwen rive, mwen jwenn sa m ap chèche.

Sinon, m panko rive. Demen m ap repati ankò. Tout jan gen yon dènye gran voyaj pou mwen fè, se lè sa a ma di yon dènye fwa “mwen rive”.

E si menm lè sa a, apre dènye gran voyaj la, mwen pa rive? Mwen pa jwenn sa mwen tap chèche.

M tap chèche yon kote pou mwen rive, m pat konnen sa map chèche a li dabò nan mwenmenm. Nan jan m pran la vi a. M tap fenk kare vire tounen, m pa tap janm rive.

Rankont ap òganize. 30/08/05

Aliks avè m nou nan yon kay chanmòt ki gen eskalye deyò ki menen anlè, ak de vye mach beton, sou yon teras. Yon kay san penti ki pa sanble anyen. Nou sou rout Frè lwen. Moto Aliks se yon moto atizanal fabrike ak bout pyès. De moun ka monte nan do l. Nap tann yon gwoup profesè ki pou vini diskite sou idantite. Yap vini nan otobis Inivèsite a.

Tèt mwen cho. Manke chèz, kisa nou pral ofri, kote nou pral fè yo pase pou monte nan chanmòt la. Sou mach eskalye tòde yo. Kote na p mete yo chita? Ti mi sou rebò teras la byen senpatik poutan, se la nou renmen chita pran yon ti frechè. Wont ki te koumanse anvayi m nan ale. Jan moun sa yo pretansye, se pral yon leson imilite pou yo. Se deja yon leson pou mwen tou!

Relasyon ant imilite, senplisite ak idantite. Yo makonnen ansanm.
Mesye a di ” M se blan m gen disiplin blan”. “ M rive alè, m pa an reta, m mete m nan liy, m fè liy, m respekte lòt moun.” Li ajoute “M nwa deyò, anndan m blan”.

Lòt bò m te wè yon afich “ No blacks, no dogs no pets allowed”. Nou pap resevwa moun nwa, ni chen ni chat ni ti zwezo. Gen de kote yo konn di anplis ni ti moun.

M te pran otobis Miyami, gen kèk ane, ansanm ak sè m ki rete lontan lòtbò. M renmen chita nan fon otobis m santi m pli alèz, m ap obsève tout moun kap antre, m ap gade toupatou. Li kouri dèyè m, li di m se plas nwa yo, pou ki ou vle chita nan plas yo. Pa gen plas pou nwa plas pou blan ankò! Li ajoute kòm li gen yon ti koulè panyòl, m pa te janm chita dèyè lan mitan nwa yo, se pa kounye a m pral koumanse.

Ou gen lajan antre ou pa gen lajan rete deyò.
Kreyòl la di “m gen zèl sapat nan pye m, m pa ka antre nan sal vanite”.

Pastè a di moun kap chèche chemen zansèt yo se chemen satan. Satan nwa, nou nwa nou tout nou se satan, li menm tou. Yon pastè blan di sa, se pa garan choz. Pastè nwa, mon pè yo tout ap di “nou pap swiv satan”. Vodou se satan.

Bon dye blan.
Gade grosè djòl ou, zòtèy boulonnen. Nwa kou lank, li nwa jouk li vini ble.

Frè m lan gade m, li montre yon monsye kap bay payèt kap aji tankou yon de grenn gòch, li frote dwèt li sou do men li pou montre m “ se paske mesye a nwa lap fè betiz konsa”. M tchipe frè m nan, li pa konprann pou ki mwen tchipe l.

Pouki sa jouk kounye a m pa renmen mete kolye, brasle nan bra. M ale nan fèt spektak mesye nan pòt la vini pou li tanpe m sou do menm, m wont pou mwen vomi. M pa fout esklav ankò pou m ap pote chenn, pou y ap tanpe m tankou yon bèt pou mèt la ka rekonèt zannimo l. M gen chen lakay mwen. Poutan lò m deyò m veye. Zanmi m gen problèm ak chen lakay mwen yo. Se yon istwa nou panko ap bliye.

Pa pale batiman, monte nan batiman pran lanmè! Se pa bato negrye nap sonje? Se pa tout frè nou ki mouri nwaye nap sonje?

Lekòl Nouyòk la di li pap fè diskriminasyon, poutan li mande m di si m kwè m se blan, m se panyòl, m se endyen po rouj, azyatik je chire, nèg dafrik. Tout moun se moun. Kesyon lekòl la agasan, m pa wè pouki m ta dwe reponn anyen.






























Tè pa nou 12/09/05

M mande Zonga sa li panse sou pwoblèm idantite li pouse m ap reflechi sou li depi kèk jou. M pa gentan fin pale yon imaj sote nan zye m.

M ap gade yon ti mòso tè, grosè yon mouchwa, yon bèl koulè mawon ki raple yon grès kakao, kat men ap sote sou tè a, gen plas pou kat men sou ti moso mouchwaa . Dòt men ap bat sou kote pou antre nan ron. Se tankou yon vol pijon kap brase pou manje yon mayi yo lage a tè pou yo. M mande sa ki pase nap aktive otan sou ti bout tè sa a.

Repons nan vini touswit, se tè pa nou, li piti se vre men se pou nou li ye, fò nou travay li, okipe l, fè l bèl, fò nou defann li, fò nou fè plas pou nou tout sou li. Yon dènye repons vini ak yo gro ri ki eklate, fò nou mache sou li, pile l ak fòs, promennen sou li, chante danse sou li pase nou se yon pèp ki renmen danse ki renmen lavi. Ayti ap danse tout tan.

Nou se yon pèp lib sou tè pa nou.

Zansèt nou, Tayino, Arawak, Karayib te aprann viv, aprann mouri sou li, mouri pou li.
Nèg Dafrik vini aprann viv, mouri sou li, mouri pou li.

Latriye konkeran, Panyòl, Franse, Angle anvayi tè nou an, raze piye touye. Sa yo te jwenn sou tè a ? Yon bann etranje aliye Olandè, Alman, Italyen, Arab Siryen plonje sou tè a. Sa yo te jwenn ? Meriken, sòlda meriken, anvayi yon premye fwa, yon dezyèm, yon twazyèm fwa. Ki sen pouse yo genyen pou okipe tè nou an ?

Koulye a se pa pale. Chinwa, Japonè, Koreyen. Melanje ak sòlda Nasyon Zini soti tou patou ap parade nan peyi a.

Le Pap ki le Pap, lè li antre an Ayiti, li bese li bo tè a. « Tè nou an, pèp nou an nou gen yon misyon espesyal pou limanite ».

Sepandan vwala, nou menm ayisyen anpil nan nou pa konn valè tèt nou. Si bèf te konn valè l, li pa ta kite yon ti bout kòd mennen l.

Li ta sanble anpil nan nou pa konn valè tè nou an, pa kon valè pèp nou an, pa konn valè lespri ki sou tè a avè n. Ki sa nou ka fè pou ede ayisyen rekonèt valè yo, rekonèt valè tè nou an ?

Sa mande obsève, reflechi, konpare, rantre nan nou menm, sispann pran zòt kòm modèl, chèche konprann ki sa ki bon pou nou. Chèche mezi pye n.

« Pa bay vwazen kroke djakout ou pou ou » ou byen chapo w. Ou gen dwa pa ka jwenn avèl ankò.

KREYOL MATINIKE 15/10/05

Nan peyi etranje, m al pwomennen sou la plas. Bèl plas ak pye bwa, bèl ale. Tout kalite moun ap monte desann, sa ki chita sou ban, sa k ap kouri. Yon anbyans agreyab. Men se pa tankou lakay.

Nan yon gran ale ki travèse plas la, yon gwoup ap vanse. Atansyon m atire. Gen espòtif devan gwoup la kap kouri, kap mache tou, men pa trò vit. De tan zan tan youn pran devan epi tounen nan gwoup la. Deyè gwoup la yon seri mesye dàm ap mache, yo gen bèl teni ki pa sanble rad etranje, yo raple rad lakay. Tèt mare nan foula, chapo pay, rad pliziè koulè. Yon kalèch ak chwal ap akonpaye yo.

Nan mitan plas la gwoup la ap pale fò, yap voye konsèy bay spòtif ki devan yo. Kè m bat, m tande yap pale kreyòl. Se vre se you kreyòl ki chante plis pase pa nou an, men se bon kreyòl m ap tande. Mwen raproche en pe pou salye moun yo, pou pran nouvèl.

M di bonjou, m mande ki bèl delegasyon spò Ayiti voye ? Moun yo gade m etone, avek menm yon ti pwent agasman. Sa mesye a konprann pou lap poze kesyon konsa. Youn nan mesye yo soti nan ran li gade m li souri, « nou pa ayisyen se matinikè nou ye. »

Vrèman se kreyòl pou kreyòl. Gwoup la twaze m, “m pran yo pou ayisyen”. Kouman m fè pran yo pou ayisyen. M byen frekan. M santi la wont koumanse mouye je m. Mesye janti a te konprann anbara a.

M kanpe sèk, m kite yo ale. Apre m panse m sot pale ak yon moun ki gen konprann, ak yon bon moun. Jan bon moun ra anpil petèt fò m ta pale plis avè l. M kouri pou rejwenn yo. M pa rive jwenn yo tou swit.

Pita m rankontre mesye a, nou pale sou kreyòl Ayti, kreyòl Matinik. Pouki moun yo te twaze m lò m pale kreyòl avè yo pandan yo tap pale kreyòl tou. Kesyon m lan te jennen yo de jan: yo pa ayisyen e m mande ki delegasyon ayisyen kap pwomennen. Dezyèmman yo pale kreyòl antre yo, men yo pale franse ak etranje. Se tankou m te pile ti plant la wont ki fèmen kò li byen vit.

Mesye a eksplike, sa se pwazon kolon franse simen nan espri Matinikè yo. Yo renmen pale kreyòl, men tou yo sansib anpil pou franse yo. Answit eske yo se kanmarad ayisyen. Se franse a ki ba yo valè devan lòt moun.

M rete twouble. M koumanse reflechi sou ki kado anpwazonen kolon franse te kite pou nou. Ki pwazon ma mè, mon frè mon pè, pastè, misyonè etranje ap kontinye foure nan tèt nou. Pa kont gout, pa gode, pa bokit. San nou pa di krik.

Granmè Zouzout leve nan lekòl Kouvan dè Zwazo a Pari An Frans. Tout moun se chapo ba devan bèl manyè. Menm blan franse etone yon ti ayisyèn te rive pase nan lekòl aristokrat sa a. Fòk ou ta tande vwa pèsan l lè lap kouri dèyè Telisid “pote dlo”.

Se Telisid ki fè m konnen gen yon lòt kilti kote Bouki Malis, koulèv, pijon, la gran dyab, la Sirèn, ap melanje chak swa nan tèt mwen nan kizin nan. Kont mwen tande antre fon nan mwen. Pitit mwen ap tande “Les Petits Lutins dans la forêt”. M pa aprann li kont ak chante Telisid yo. Li manke detounen.

Ki moun nou ye, ki sa ki fè valè n.
Nap mezire tèt nou ak lonn etranje, nap gade tèt nou ak zye etranje. Gen yon ekspresyon ki te toujou enkyete m. Makak, nap fè makak. Makak kopye jès ak manyè moun ki devan l. Ti moun joure lòt makak. Yo santi yo vekse yo reponn m pa makak.

Poutan pèp nou an, anpil nan nou menm, nou se makak, nap repete, nap fè tankou lòt san nou pa konprann kote sa ap mennen nou. Nou fè makak, nou aprann meprize ayisyen parèy nou, nou reprann lang kolon yo, franse, angle, panyòl, nou reprann kilti yo, jan yo konprann la vi a jan youn trete lòt.

Nou pèdi je mawon nou, nou pèdi je nèg lib nou. Nou bliye nou te kale blan yo lò nou te mete tèt nou ansanm. Nou bliye nou konn fè konbit, nou bliye men anpil chay pa lou, nou bliye linyon fè la fòs.

Blan kolon pa pote anyen ki bon sou tè Ayiti. Envazyon, piyaj, masak, eksplwatasyon, divizyon, prejije koulè, prejije ras, volè, move mès, relijyon katolik, pwotestan, pale franse, pale angle, pale panyòl.

Ayiti pami ti peyi kap travay pou metropòl. Vil nou yo se vil kolon yo te kreye, vil yo sitou bò lanmè. Anndan tè ap brote pou vil bò lanmè. Pandan koloni sete nòmal, kolon yo ap bwote pou peyi yo. Men lò nou vinn endepandan nou adopte mòd devlopman koloni a, nou pa gade ki developman ki ta bon pou nou.

Nou chase kolon blan, nou tounen kolon nwa sou tè Ayiti pou fè pèp ayisyen travay pou nou.

Gen aysyen ki te konprann jwèt la ki pran chemen mòn pou yo, chemen mawon chemen libète. Chemen kreyòl.

Genyen ki mache sou tras kolon yo fè dap piyan sou ansyen tè kolon, yo deklare se pou yo e yo eseye remete sou pye gran plantasyon ak peyizan san tè pou travay pou yo. Yo reprann lang franse voye pitit an Frans al pran mès franse. Meprize lang kreyòl, meprize kilti kreyòl.

Depi endepandans nou, peyi a fè de bò. Moun la vil moun mòn. Pale franse pale kreyòl. Gran nèg, pèp. Repiblik Ayiti, Repiblik Pòtoprens.




YON SWARE AN DEMI TENT 12/05
Tyòt

Tout mesye yo eksite pou ale nan bal disko. Nan la vi tou lè jou yo pa janm pale afè bal. Lè yo yo retrouve yo lwen nan travay provens, la parad lage. Genyen yon sen pouse ki pran nou.

Nou antre nan disko, nou travèse yon gran sal pou monte nan yon dezièm sal, sal diplomat rezève pou moun espesyal, tankou ekip nou an. Yon tab long kote pliziè dam chita ap tann nou. Nou wè dam men nou pa ka distenge vizaj, nou wè silwèt sèlman. Kant a pou wè zye bliye sa, fòk nou ta krake yon alimèt pran pòz nap fimen.

Limyè a fèb anpil, yon vye neyon kap depafini. Rad blan tounen ble mòv. Po tout moun vini gri. Nap gade yon seri silwèt kap ajite. Se sou silwèt yo nou tap vanse pou chwazi kote nou pral chita. Men gen nèg ki gen zye chat ki wè nan fè nwa!

Yon ti boulòt, yon bwa piwo, yon chwal angle, yon dam mens ap bouje devan n. M fè yon pa nan direksyon ti boulòt, yon men pa dèyè rale m mete m chita bò ti mens.

Nan fè nwa mwen entimide. Nou la pou nou danse pa pou pale. Nou pa vini fè konesans, nou pa vini rankontre moun. Nou vin danse ak fanm.

Danse ak yon kò, se eksplore kò a. Se kenbe ren danse, yon ren ant kòsaj ak pantalon ki di petri m. Men an vle eksplore tou patou.

M pa konn fè sa ankò, tèt frèt pou kò chofe. Tèt frèt pa kite kò chofe. M santi m anbarase, m pandye nan you vid ou pa wè anba l. M eseye pale ak ti mens, pito m pat di krik. Problèm la vi li gentan poze tounen yon falèz kap tann pou kamyon tonbe.

M gade tout moun kap danse kap simen pa, kap dodo meya sou plas. Bal la chofe, lè pase. Fòk y al depoze dam yo byen lwen. Yo kite m dèyè ak you lòt sendenden parèy mwen, swadizan ya pase chèche n pi ta. Eleman an se yon pòtigè ki pèdi rout ateri an Ayiti.

Nou pwofite fè you bèl konvèsasyon sou kilti diferan pèp. Disko fèmen sou nou. Nou pran rout nou a pye nan fè nwa. Kote pyeton mache plis gen yon ti reflè ki pèmèt avanse jouk nou rive lakay.

Sware a ki te koumanse nan gri fini nan nwa. M te pito mache nan nwit tou nwa a. Tèt mwen ak kò m te ansanm nan chemen an. Se apèn si yon kout tanbou gede lwen fè nou sonje se pa tout lè yo mache lan mitan lan nwit nan fè nwa. Nou te de lonbraj kap file sou rout la, de tan zan tan yon fopa sou chemen an raple n dans zonbi nan disko a.





Latibonit
Machan Desalin 1988 e 2004 12/05

Ak bon zanmi Boul, n al vizite Machan an 1988. Pou jan li te toujou ap pale sou Machan, Dedin, Ti Rivyè, zòn kote li moun, m konnen n pral wè diri, lakou vodou, moun ki fyè anpil, ti moun kap tire baton pandan y ap jwe sou rebò kanal dlo, petèt tou bèl fanm pou jan je misye klere sou dam.

N antre Machan nan kamyonèt. Yon ansyen kamyonèt Petyonvil, 4 moun byen sere pa ban sou ti rout Petyonvil. Kòm nou pral byen lwen jouk Machan se 5 moun pa ban. Tout moun se shikin kò, fè kò yo piti. Zanmi an gwo nèg, men lajè l. Li chita bò fenèt mwatye kò l deyò. M ofri peye doub plas pou gen lapè.

Depi kafou Machan sou rout Nò, n antre nan rout pousyè. Gen de sous dlo nan vil Machan. Youn nan antre vil la, li kapte pou rezo abone dlo. Se yon chans pou gen tiyo lakay ou. Lòt bò vil la, Sous Lanperè ki gen non tou Sous Felisite ap tann ou. Se you bèl dlo.

Pandan n ap pase devan premye sous la, nou wè yon jenòm, yon grif jan grimo chode, chita sou yon gro ròch, yon baton kanpe dwat devan nan men l. L ap tann! Se yon mèt dam, yon mèt baton, l ap tann pasan ki ta vle tire baton avè l. Li pare pou jout. Pa mache ak baton nan men w devan misye.

Oh! Se kom si nou ta replonje nan istwa samouray mwayen aj. M gade l, je l pase sou nou, kantite neglijab. M pa di l jan m te anvi wè l ap tire bwa.

Pita nan aprè midi gen yon mesye ki vini wè Boul. Li trè kalm, yon ti baton long blan nan men l. M manke pran l pou avèg. Baton an mens, men ak ou bon pwa. Misye eksplike, se yon baton an zo, li mens pou tronpe advèsè ki ta konprann se yon baton jwèt. Se yon lòt mèt baton. Desideman, afè baton nan Machan se pou tout bon!

N al vizite kay Desalin, kay Klè Erez, kay Chaloten Makadye. Se anplasman kay Desalin ki rete ak ou ti joupa nan fon tou piti tankou kay kwizin.Yo di ti joupa sa a gen gwo mistè ki rete ladan l. De lòt kay yo kanpe toujou ak twil roz sou do kay yo. Ansyen twil roz ki tounen gri fonse.

Sous Lanperè rale moun tout la jounen, sak pral benyen, pran dlo, fè lesiv. Sous la klè, fre anpil. Nan tèt sous la nan rasin pye figye a ou pran dlo, pi ba ou ka benyen, pi ba ankò, moun af fè lesiv. Tou pre sous la gen de miray ansyen ki mwatye kache nan raje, yo sanble kèk ansyen fò.

M pa fin konpran koze fò bò dlo nan platon. Pase apre n al vizite de fò nan mòn anwo vil la. Gen plizyè lòt fò ankò, men se ta tròp mache. Nan fò n ale a ou kab wè vil la ki byen desine an damye.

Nou desann kay Jak. Manman l mete yon bak pwovizyon sou galri pou vann. Moun Machan gen anpil respè pou galri. Moun ki konnen mèt kay la, moun ki vinn achte monte sou galri. Moun kap pase rete nan la ri. Genyen ki poze pwent dèyè yo sou rebò galri a, yo mande pèmisyon fè yon ti chita. Preske tout kay gen galri sou la ri. Nan lakou dèyè, manje lesiv fèt.

18 an apre, an 2004 nou tounen ak Klèb Patrimwàn. Vil la chanje anpil. Rout antre a asfalte. Plizyè ri gen adoken. Gentan gen La plas avèk you estati Desalin vlope nan you drapo twal ble e rouj. San pèdi tan, n al chache Sous Lanperè ki sou rout Gròt Jan Zenga.

Sous la nan menm pozisyon, men m pa rekonèt sa mwen te wè. Tout rwin fò a degaje, renove, ak ou bèl lakou. Sous la transfòme, yo devye l, fè you basen kote dlo pa kouri ase. De twa timoun ap plonje nan dlo twoub la. Benyè granmoun yo tchipe basen an, y al chèche you lòt pozisyon anba kanal pou jwenn bèl dlo klè a. Medam yo ap fè lesiv nan dlo lan mitan lakou fò a. Dlo ap danse ak mouvman medàm yo.

Nou pa trennen plis. Nou mache a pye jouk nou jwenn ak yon gwoup mapou imans kap layite kò yo. An fas nan flan mòn nan, yon twou sonb make antre gròt la. Nou pran ti mòn nan trap de. Nou monte pou redesann nan gròt la ki file anndan mòn nan. Yon pil gro ròch an dezòd montre tras you eboulman. Ak prekosyon nou vizite a goch e a dwat kote yon galri ap lonje byen lwen. Nou pap gentan rive lwen, nou pa gen tan, e nou pa gen limyè.

Salgado te siyale nan liv li a ki jan gròt la te chanje, vout gròt la te deboule. Gen de fwa ròch ki pandye nan vout yo konn vide lò moun pale twò fò, vibrasyon son konn provoke aksidan.

Yo di Jan Zenga se te yon prens afriken yo te mennen an esklavaj Sen Domeng. Lòt esklav yo pran desizyon pou pa kite prens lan nan esklavaj. A pèn debake yo mawon ak Jan Zenga, y al kache nan gròt la ki vin pote non prens nan. Jan Zenga tounen yon lwa nan vodou. Chak fwa lwa a vini se yon ti moun ki parèt ki renmen jwe e fè plezantri. Sanble Jan Zenga te mouri jèn, li pa te viv lontan.

Kiriezman Boul pat o kouran lejand ti prens nan. Men li te toujou tande Desalin te renmen vini pase tan nan gròt la nan konpayi Jan Zenga. Jan Zenga se ta yon pèsonaj nan tan Desalin.

Gròt Jan Zenga gen gwo repitasyon mistik. Yo pretann li gen souteren ki pèmèt li kominike ak gròt Sen Fransik nan Sen Michèl, ak Gonayiv, ak Lakou Souvnans tou. Se pa nenpòt ki moun ki ka antre nan souteren yo. Se moun lwa monte yo.

Pandan nap vizite, yon gangan nan fon gròt la tap jwe ak yon zo tèt toro ak tout kòn. Li sanble l ap prepare yon sèvis. Gen anpil tras bouji toupatou sou ròch yo.

Nou te mennen avè n kèk peyizan Boudèt ki tap vizite gròt la pou premye fwa tou.

MOUN, NOU SE MOUN! Desanm 2005

Lyonèl Boujoli te pwofesé o Kongo. Nou rankontre Nouyòk pandan n ap reflechi sou Ayiti. Li di li tande yap pale de “moun” nan peyi Kongo. Nou tap chache orijin mo kreyòl. Jodi a nap sonje defen Lyonèl ki te al dekouvri tè Afrik. Zanmi nou nan Afrikarib pouse nou fouye plis toujou nan jan nou konprann mo moun nan.

Mo moun depi an Afrik chaje ak siyifikasyon. Moun se lòm responsab, kap panse, kap reflechi, ki konnen valè tèt li, ki konnen valè lòt moun yo. You moun konprann sans la vi. Li aksepte moun sou kote li se parèy li. Tout moun se frè! Tout moun se moun!

Gen you gro sajès ki asosye a mo moun nap itilize nan peyi nou an, nan kreyòl la.

Franse a di lòm se yon anima l ki “dwe de rezon”, yon animal kap rezone, kap panse.

Ayisyen nan kreyòl la di.
M se moun. Nou se moun. Tout moun se moun. Nou tout se moun nou ye.

Kreyòl la tabli yon seri nyans.
Gen moun ak moun. Tout moun se moun, men tout moun pa menm.
Gen moun ki pa moun. Ou pòtre moun, men ou pa gen moun sou wou.
Ou panko moun. Fòk ou travay toujou pou tounen moun.
Ou fè sa ou pa dwe fè, yo di w. Ou pa moun ankò pou nou.
Si ou gen moun sou wou yo di. Sa se moun tout bon

Kreyòl la rekonèt yon kontradiksyon: gen bon moun, gen move moun. Pandan li rele tou lè de moun. Gen menm yon kategori yo rele moun sa yo ki soti nan bouch sèten ki pa wè valè dòt moun.

Kreyòl la admèt gen de moun ou renmen plis ou rele yo moun pa w. Men tou kreyòl la ap balanse pou chèche ekilib. Li di menm nan lanfè gen moun pa pou padone lè y ap fè pas pou ki. Men tou, diyite moun ki moun yo pouse yo reponn: M pa nan moun pa.

Moun ki konn valè tèt yo, kreyòl la voye yo monte wo. M pa ka moun pou m ap mande fè pa m!

Kreyòl la voye monte yon chante.
“Kote moun yo o, mwen pa wè moun yo o, kote moun kap pale moun mal, chache moun kap pale moun mal. M pa wè moun yo o. Devan byen, dèyè mal.”

Sanble pa gen moun ankò. E poutan kreyòl la soutni: Gen moun toujou. An nou chèche rankontre yo.

Nan kreyòl la nou mande: Ki moun ou ye?
Dèyè pòt yo frape. Nou mande “ki yès sa a” nou pa rekonèt valè sa ki dèyè pòt la. Nou mande tou si nou gen plis konprann “ki moun sa a”. Repons nan toujou vini dabò “Mwen menm, se mwen.” Nan you dezièm tan li konn presize “Se mwen Entèl”. Nou gen you relasyon avèk nou menm ki pèmèt nou di se pa non m ki konte se mwen menm moun ki prezante. Gen you moun dèyè pòt la. Mwen pa nenpòt moun. Mwen se mwen.

Sèten jèn jan frekan, san konprann, rive nan lakou, yo pale ak sa yo pran pou domestik, yo mande “pa gen moun?” “Moun yo pa la?” Y ap pale ak ou moun yo mande si pa gen moun. Domestik la sekwe tèt li, “mwen tou m se moun”. Pou jèn sa yo a gen moun ki moun, gen moun ki pa moun.

Kreyòl la rekonèt moun rich, moun pòv. Se moun yo ye.
Gen moun ro, moun kout. Moun nwa, moun klè. Moun isit, moun lòt bò. Moun an deyò, moun la vil. Moun la plenn, moun mòn. Moun la kòt. Moun toupatou. Tout se moun. Menm moun fou rete moun. Kreyòl la avèti pou nou veyatif nan sèten ka. “Moun ou wè a se pa vre mwen an”. Kreyòl la respekte moun ki la yo tankou moun ki pa la ankò yo.

Kreyòl la rekonèt ti moun ak granmoun.
Si li padone ti moun pou yon erè. Li sevè ak granmoun ”Se granmoun ki non w, aji an granmoun”. “ Mete granmoun sou wou”. “Se moun ou ye ou pa dwe fè sa ki pa sa.”
Ou se moun ki gen eksperyans, ya p ranse avè w, tou swit ou di. Se granmoun ki nonm!

Kreyòl la ekzijan! Rekonèt ke mwen la, mwen ekziste kòm moun pou mwen sa pale avè w. Di bonjou, bonjou moun yo, bonjou tout moun, bonjou la sosyete.
Ou pa di bonjou, ou pa rekonèt moun ki la yo, ou pa pran yo kòm moun. Pèsonn pa sou bò w, yo pa okipe w, yo gade w sèlman. Yo konn di timoun “al kay madan bonjou” pou raple timoun pou respekte moun. Ou salye byen, ou kòrèk, yo mande w “Ki moun ou bezwen?”.

Ti moun maske ale nan kanaval, madigra la grandyab vle fè yo pè. Yo di Madigra m pa pè w se moun ou ye. Yo tou kouri pou si zoka pa ka.

A la kanpay, an deyò moun salye moun. La vil nan koridò, nan kamyonèt, nan biwo, nan komès, moun salye moun. Sepandan, de pli zan pli gen de jèn, gen de moun ki pa salye moun ankò. La vi modèn nan ap aprann nou pa rekonèt moun ankò. San nou pa rann nou kont nap chache lòt mo pou pale youn ak lòt. Nap charye nenpòt blan, franse, meriken, panyòl. Se patnè, bròdè, sosyo, ti cheri, asosye, eh man, ki nan bouch nou. Nou gen yon pwoblèm ki jan pou nou pale youn ak lòt. Nou pa ka di ankò mesye, madanm, manmzèl, ki bay moun nan respè. De fwa menm nou pa salye ditou.

Blan pa konnen valè moun, nan sosyete yo pa gen respè! Se lajan sèlman yo konnen. Nou menm ki konnen valè moun, nou pa ka kite blan yo detenn sou nou. Modèl sosyete chen manje chen etranje yo pa dwe tounen modèl nou. Nou te konn sa ki rele esklavaj, divizyon, nou konnen tou enpòtans inyon, respè pou frè nou yo. Pwovèb nou an antre fon nan nannan sekrè inyon: nou tout nou se moun. Youn aksepte lòt ak tout diferans ak tout respè.
Gro kesyon ki dèyè refleksyon sa a.
Kouman you moun fè touye you moun parèy li?
Ki moun ki moun parèy nou?
Se moun ki pa moun ankò ki ka fè lòt moun mal, ki ka fè abi.

Esklav revòlte kap kase chenn esklavaj rete moun pou yo di se moun yo ye.
Blan kolon ki pa trete yo an moun sispann moun pou yo.

Blan kolon pa te respekte n, yo pa te pran nou pou moun. Yo debatize n, yo rebatize n. yo trete n tankou nenpòt zannimo. Yo kale n, tanpe n, koupe men n, pye n, souse syè n ak san n, touye n. Anpil blan, jouk jodi a, toujou pa respekte n. Dènye pawòl yo di kounye a, nèg pa respekte nèg, nou gen dwa pa respekte yo. Gen lontan y ap di depi nan Ginen nèg rayi nèg. Yon pawòl pwòp nèg ap repete tou!

Pawòl sa yo an depaman ak pawòl ki soti nan fen fon Lafrik “nou tout se moun nou ye”.

Kouman fè gen de Aysyen ki panko rekonèt tout moun se moun? Sosyete nou an mine nan baz li pase gen you pati aysyen ki pa aksepte tout moun se moun.

Sè jou si nou pale plis de moun ki pa moun ankò yo ki fin aroyo, kap vòlè, piye, asasinen. Nou pale mwens de moun ki rete moun yo, ki moun toujou. Se yon bon moman pou nou ta di ak tout moun, ak tout frè e sè nou yo. An nou mete granmoun sou nou. An nou reprann karaktè n. An nou mete tèt nou ansanm, pou nou di nou se moun, nou se pèp ayisyen. Yon pèp ki gen valè, ki gen respè.



















“Anpeche Kolon debake ankò”
Yon kont je louvri!
Yon kado Nwèl 1/12/05

Zanmi yo resevwa yon mesaj etranj. Espri premye abitan tè Ayiti k ap pale, yo di yap reprann ròl yo nan peyi a. Depi panyòl fin touye pèp tayino a, yo tounen espri ki pa gen pèp ankò pou yo swiv, pou yo ride. Esklav afriken pran plas tayino yo sou tè Ayiti. Desalin remete devan non Ayiti pou salye memwa tayino yo.

Espri yo te kite nou degaje n ak peyi a, men de sanzan apre nou toujou nan petren, yo trouve nou bezwen yon ti koud men. Yo kòmanse fè kèk rekòmandasyon.

Yo di Kristòf Kolon pote madichon, giyon, sou tè Ayiti. Menm yo menm pa te gentan konprann sa ki te rive. Kolon ak panyòl yo pote pèp yo ale.

Depi lè a batiman Kolon debake chak ane sou kot Ayiti pou l vini ranfòse madichon an. Pou nou kase malediksyon an fòk nou anpeche Kolon debake. Fòk nou fè seremoni sou plaj yo la vèy 5 desanm, jou li te vini a, pou li pa rive a tè ankò.

Gwoup zanmi yo tande, yo pran rekòmandasyon sa a o serye.

Ak yon gwoup vodou Avoga nan la Grantans yo monte yon seremoni lannwit sou plaj Ansdazi tou pre Jeremi. Yo bat chalbari dèyè Kolon, limen boukan, lage bak ofrand nan lanmè pou Agwe. Pèsonn dòt pa te okouran. Sete la vèy 5 desanm 2003.

Nan apre midi 5 desanm 2003, yon jou apre, eskonbrit pete nan Inivèsite Leta. Jenès la kanpe, di non. Libète ou lanmò! Ayiti se manman libète! Sete kòmsi gen you kòd ki pete nan filè madichon an ki mare n!

Kèk jou apre yon dam nan Jeremi ki pa te okouran seremoni a rakonte li te wè nan rèv yon bato ak blan ki t ap chèche debake bò lanmè. Yon gwoup moun ak flanbo pete yon lobo, kouri dèyè yo pou anpeche yo debake. Blan yo pa rive pwoche, bato yo chavire.

Madichon Kolon pran yon kou sipriz! Yon sèl panzou!

Sèlman se yon fwa, sou konbyen voyaj lap fè chak ane depi lontan. Madichon an la pi rèd! Li kenbe rèd tankou grif malfini.

Fòk nou kontinye anpeche Kolon debake sou tout tè Il d Ayiti, nan 5 kasika yo, mache fè chak ane seremoni sou plaj yo. Si nou te ka fè sa an menm tan nan 5 kasika yo, nou ta kaba ak Kolon.

Tè Ayiti reprezante 2 nan 5 kasika yo. Seremoni fèt nan Sid, fòk li ta fèt nan Nò pou 2 kasika nou yo.
Apre se an Dominikani lòt kasika yo ye. Ki jan sa ta ka fèt?

Tè Dominikani se tè panyòl, se tè desandan panyòl ak tayino ak esklav afriken, eske pou otan se tè Kolon? Zanmi yo ale Sendomeng pou konprann prezans Kolon lòt bò a. Yo prezante yo sou plas Katedral devan estati Kolon ki kanpe lan mitan plas la. Katedral sa a se premye katedral panyòl yo te konstwi an Amerik.

Zanmi yo pran yon sèl sezisman. Lonbraj Kolon sou estati a fè yon va sou yo, yo tande Kolon k ap gronde “ Sa nou sot fè an Ayiti, nou ban m yon espantaw, nou pap fè l bò isit, m ap prann avan.” Li fonse sou yo. Zanmi yo pantan. Kouri, jete yo, pye sa m manje m pa ba wou. Se byen lwen lòt bò plas la y al rekonèt tèt yo, y al gade si Kolon pa te dèyè yo toujou.

Ah! Se klè se dominiken ki pou regle ak Kolon. Tè Tayino yo, Ayiti, nan men de pèp.

Pèp nou an bò isit bliye nou te di tayino yo, ansanm ak papa Desalin, “peyi a sou kont nou”. Fòk nou regle ak Kristòf Kolon pou nou ka di peyi nou se pa n. Fòk nou regle kont ak tout kolon, kolon panyòl, kolon franse, kolon angle, kolon meriken ak tout etranje kap pile tè nou an konkeran. Fòk nou regle kont tou ak tout ayisyen k ap mande etranje foure pye yo nan peyi nou, k ap ankouraje etranje fè dap piyan sou tè zansèt nou yo.

Lòt bò, sanble pèp dominiken an konprann toujou li se ti “panyòl”. Se poutèt sa Kristòf Kolon santi li nan peyi l. Se pèp dominiken sèl poutan ki ka regle ak Kolon, ak konkeran etranje.

Fòk de pèp yo ta mete yo ansanm, pou pataje il la, nan respè, pou kenbe tout kolon, tout konkeran lwen tè Ayiti, lwen tè Kiskeya, jan dominiken rele peyi yo.

Ayiti! Kiskeya! Se konsa Tayino yo te deja rele peyi a!
















Latibonit
Boudèt Gran Plas. Nap fè konesans
6 fevriye 2006

Zanmi nan Afrikarib ap kolabore depi kèk ane ak yon gwoup peyizan Latibonit nan Boudèt Gran Plas e Boudèt Ti Plas nan Komin Machan Desalin. Sou Preval Enstiti Refòm Agrè lanse you refòm Agrè nan zòn nan.

Gen yon bann tè leta ki afème nan men gran don, gran fèmye, ki te mete ti peyizan fèmye sou tè yo, san gran don pa envesti anyen an plis. Se ti peyizan yo sèlman kap travay tè, envesti kòb yo ak fòs kouray yo. Gran don gran fèmye ap mande règleman sou benefis travay la.

Refòm agrè a di: La tè pou moun kap travay tè a.

Gwo fèmye ki envesti kap travay tè, yo kite yo an pè. Gwo fèmye ki pa envesti, leta kase bay afèmay la, leta fè afèmay dirèkteman ak ti peyizan. Se konsa 5000 ekta tè vinn disponib pou ti peyizan kapab travay tè a, pandan yap bay leta yon dwa afèmaj.

Tè Latibonit nan zòn nan se tè wouze ak sistèm kanal irigasyon depi gwo travay ODVA sou Maglwa. Baraj Pelig pou kenbe dlo lapli e kontrole kri rivyè a. Baraj Kano pou repati dlo rivyè a pou irigasyon. Kanal riv goch, kanal riv dwat. Gen rivyè Lestè ak lòt rivyè ankò pou konplete sistèm irigasyon an.

Kòm tè wouze pwodwi anpil, refòm agrè bay chak peyizan 1 ekta tè pou travay. Kote ki manke wouze li ofri 3 ekta. Tè wouze pèmèt plizyè rekòlt nan you ane, avèk de kilti tankou diri, legim, zonyon, tomat, manyòk, patat ... Sepandan kòm tè a travay anpil, li pa gentan repoze, li bezwen angrè. Se yon agrikilti entansif.

Angrè tankou konpòs ta ka sèvi, sitou li ta kapab prepare sou plas ak matyè sou plas. Tout dechè òganik. Men fabrikasyon konpòs pa vanse. Leta ofri nan akò ak peyi Japon pou jwenn angrè chimik ki soti a letranje. Sa vle di chèche lajan pou peye.

Delege peyizan prezante enfòmasyon sa yo nan premye rankont yo vinn fè ak etidyan nan klèb Patrimwàn nan Fakilte dè Sians an me 2004.

Depi Refòm Agrè a, la vi yo chanje nan Latibonit, yap travay tankou yo pat janm fè avan. Prezidan Preval pase, Prezidan Aristid monte. Sou Preval sa mache byen, sou Aristid sa koumanse chanje, fonksyonè koronpi, chimè, antre nan kontròl angrè pou fè kòb. Leta sispann kire gwo kanal yo ki koumanse bouche. Se gwo ekipman ki pèmèt netwaye kanal yo. Ti peyizan ka responsab ti kanal yo sèlman ak zouti yo dispoze. Leta sispann achte angrè ak pri favorab Japon. Prodiksyon vinn pi difisil.

Men sa ki pi enpòtan ankò se lè Aristid tonbe, ansyen grandon, ansyen gran fèmye deside reprann tè refòm la te remèt ti peyizan yo. Kòm kwa se yo ki te gen dwa sou tè leta yo. Yo menm di leta te deposede yo. Grandon te wè tou posibilite apiye sou alyans yo ak ansyen militè ki tap eseye reprann pye. Ti peyizan santi menas la, yo panse li ta bon pou antre an kontak ak sektè etidyan ki sot montre kouraj yo ak detèminasyon yo nan jete diktati Aristid la.

Peyizan vini ekspoze sityasyon yo devan etidyan yo ak lespwa pou etidyan e la près ta bay yon apiy politik pou bloke manèv grandon yo, pou pouse leta angaje l pi plis nan Latibonit, relanse akò sou angrè.

Sete yon moman plen emosyon lè peyizan yo vini pale devan etidyan yo. Peyizan yo pale klè, tèlman klè, yon etidyan rele m sou kote. Li mande kote peyizan yo? M ba l manti. Pou li yon peyizan sanse de grenn gòch. Nou te gen devan n lidè asosiyasyon peyizan. Youn ap fini etid dwa nan fakilte dwa Gonayiv, lòt gen ti fòmasyon gesyon. Yo gen eksperyans nan travay asosiyasyon. Yo abitye pran la pawòl, yo konn sa yo vle.

Peyizan yo vini an de fwa nan fakilte a, yo envite n vini lakay yo pou nou wè ak de je n.
Klèb la sote sou lide envitasyon an.





























Lanmè pa sere kras 24 mas 2006

Lanmè pa sere kras.
Tout kalite debri vin echwe sou plaj la. Soulye, bout bwa, boutèy plastik, mòso rad.
Yon ranje pil ròch fè tankou yon gro basen long kote lanmè a trankil, reken pa ka antre. Moun, menm ti moun, ka benyen kè poze.

Se plaj Rival o Kap.

Dòt plaj gen ranje resif ki rete gwo vag yo, ki dekouraje reken tou, tankou plaj Remon lè Ben, Jakmèl. Men nan Rival se yon pwoteksyon lòm mete.

Poutan pa sanble gen anpil moun ki ale Rival ankò. Ti plèn a kote plaj la ak pye zanmann e bon frechè fèmen ak gwo mi masonri ròch byen ro. Dèyè do mi yo se tè prive gwo palto lavil. Yo di se la Polin Bonopat te rete. Kèk medam ap fè lesiv ak dlo ki soti nan bèl lakou yo.

Rete yon ti bann tè tou mens kap lonje plaj la, de tanzantan ki fè yon sèl ak plaj la. Kote mi ròch yo fini, yon ranje kandelab kontinye di tout vizitè pase chimen w. Pikan yo di degaje w mache lan mitan debri sou plaj la.

Drapo rouj ki monte nan lakou dèyè kandelab yo sanble di se petèt yon peristil. Men se pa sa ditou. Gwoup protestan monte tant nan lakou pou chante aba Satan viv Jezi pou dekouraje moun ki vle al salye zanj ak lespri dlo yo ki nan Fò Pikolè.

Nan ti bout chemen an nap viv yon seri tranzisyon. Plizyè lide ap pase nan tèt nou. Gen yon seri liy pou mache pou pa pile. Men kwa manman w men kwa papa w!

Bò lanmè a gen separasyon lanmè latè. Nan orizon an tou pre Lanmè ak syèl ap separe. Sou kote nou se batay tè prive, pasaj piblik.

Sou plaj la lavi lanmò ap jwe: po krab tou rouj gaye sou ròch. Lè m mouri m abiye toutan rouj, se pa sa nou di nan tire kont?

Bout bwa kouche bò plaj sanble ak kèk zannimo etranj lanmò ta sezi nan yon dènye trans. Yon bato fè echwe ap pouri nan lanmè a, tou panche sou yon bò. Bato fantom, bato dròg? Kèk pechè ap monte desann nan bato a. La vi kontinye nan vant lanmò.

Vwala anplis yon batay nan tèt kèk moun ant Jezi e Satan. Yon ti group fanm ak gason ap chofe, yo se reprezantan Jezi. Yo bezwen dekouraje dòt moun kap chèche lespri zansèt yo, lespri tè a. Pou ti group kap bat kò l la lespri zansèt yo se Satan.

Liy lanmè a ap jwe ak vag yo. Veye pou pa mouye pye w.

Nou vanse dousman san prese. Sab glise anba pye, fè nou gen pye lou. Yon moman ti ròch antre nan soulye, nan sandal, fè nou bwete. Yon lòt moman nap danse sou de gwo ròch ki deboule soti nan mòn.

Ki sak voye n mache sou plaj abandone sa a yon apremidi apre travay. Yon apre midi tankou tout lòt. Je nou fikse sou pwent plaj la, sou pwent falèz la, sou pwent tè a, sou silwèt Fò Pikolè.

Yon mesye nan Direksyon Patrimwàn te pale sa fè kèk tan deja ak emosyon sou basen toubiyon ki anba pye Fò a. Li te pran sezisman. Lòt jou nou tande y ap di Fò a enpòtan anpil pou mistik yo nan Nò peyi a.

Istwa melanje ak rèv pouse pye n al dekouvri Fò Pikolè.

Sèten jou pèlren anvayi ti chemen kap file bò dlo a, foula nan tèt, bouji nan men, kòdon baryole nan ren. Je tout moun fikse sou Fò Pikolè.























Sirèn, o sekou ! 12/11/06
Jeremi

Bèl bato se Sirèn !

Devan ni dèyè l an pwent. Bato a motè an bwa a penn an ble fonse e blan ak kèk lizere rouj ki kite w ak empresyon bato ap pran koulè mov.

La vèy nan laprè midi nou te pral pati. Mekanisyen yo ranvoye depa pour demen maten.
Bonè, solèy leve jwenn ak tout moun kap anbake. M monte nan kabin ak manman Fransin. Nou pra l rejwenn rès fanmi an la kapital, Pòtoprens. Majorite pasaje yo chèche plas sou pon, pon avan, pon aryè. Kabin se pou de twa moun ki ka peye plis.

Touswit, ak bèl Solèy la, van an leve, lan mè koumanse ajite. Krèt vag tou blan ap simen yon ekim sou ble lan mè a. Rouli bato a fè kè pasaje yo tounen. Van an pran bato an travè.

Sirèn kenbe tèt, kontinye vanse. Bato ap tange, lap roule, zye pasaje ap vire lanvè. En pe avan Koray, motè Sirèn touse, rete nèt. Tout moun sezi ! Pàn motè nan move lanmè. Bato a komanse derive nan direksyon la tè, nan direksyon kòt fè nap gade. Vag yo ap gronde nan batay y ap mennen ak kot fè a. Si nou derive twò lontan lanmè pral frape nou sou falèz yo. Bato a ap fè nofraj.

Fòk Sirèn mande sekou.

Kaptenn bato monte sou twati timonri a. Li gen yon gwo tij kann ak yon dra blan. Li tombe ajite drapo blan. Se yon siyal detrès. Jeremi lwen, yo pa sèten si ya wè apèl la. Men se pwobab Koray ka wè l. Koray gen telegraf, ya alète Jeremi. Lòt bato Rouzye Frè yo, Klaris, Jeremi toujou. Klaris ta ka vin chèche Sirèn.

Siyal blan refèt plizyè fwa. Manman m enkyè. Ann la priyè pitit mwen !

Bon van fè m bliye kè tounen. N ap swiv manèv maren yo kap veye deriv batiman an. Nap gade falèz yo kap pwoche. Nou nan men Gran Mèt la.

Nou sove ! La fimen e yon ti pwen nwa sou lan mè nan direksyon Jeremi vle di sekou ap vini. Klaris vin remòke Sirèn tounen Jeremi san bri san kont. Nou deja bliye move moman an. Zye tout moun ap souri nan mitan vizaj ki gentan atrap kout solèy.








TONTON NONO
5 Fevriye 2007

Tonton Nono, papa Nono pou pitit li yo, Nono Lavo, pou tout moun, sete yon poto mitan nan fanmi a, nan vil la tou. Sete pèsonag prensipal Mezon Lavo Frè, yon mezon ekspòtasyon danre Jeremi. Lavo Frè te an rapò ak mezon komès a letranje, lap swiv labous, pri kafe sou mache entènasyonal. Li te okipe dènye etap nan ekspòtasyon kafe sitou. Lòt frè a pran espekilasyon an chaj, ap achte kafe nan men abitan ki te konn desann vin vann kafe lavil nan epòk rekòlt. Lé sa a, gran Ri chaje ak prosesyon abitan a pye ak chay sou do bèt, kap chache rout pratik spekilasyon. Gen plizyè nan vil la, Winè, Madsen, Renbòl, Blanchè. Mezon sa yo plizyè kote nan peyi a. Lavo Frè sou plas Jeremi sèlman. Abitan pa te gen dwa antre lavil sou do bèt.

Espekilasyon achte kafe pou mezon yo. Nono dirije rès operasyon yo. Seche kafe sou teras. Izin a motè konpayi a retire pach sou kafe, dènye pelikil ki antoure grenn kafe sèk la. Nan gran magazen sou Gran Ri, plizyè dizèn triyez kafe chita nan mitan pil kafe ak de gro bishèt ou byen laye, pou triye, retire ti ròch ak grenn ki pa bon. Yo mete kafe nan sak, peze yo sou de gro balans, koud yo. Finalman yo tanpe sak yo. Sak kafe konn monte sou plizyè ranje prèske rive nan plafon. Kafe pa tolere imidité, yon planche an bwa pwoteje sak yo.

Nan moman kontak fèt ak mezon etranjè kap voye pran kafe yo, ekip travayè kafe mete sak yo sou zepòl yo, chak sak peze 160 liv, mennen yo ale nan depo ladwann ki tou pre. Taks sou kafe fèt sou kontrol dirèk ladwann. Apre de twa jou, bato etranje, vapè, sitou bato Olandè, antre nan rad, sonnen kòn, fè tout moun konnen yo vin pran machandiz. Ekip travayè reprann travay, leve sak ladwann mete sou tèt waf pou lage yo nan chalan ki pral mennen kafe nan vapè yo. Bato etranje trò gro pou akoste sou waf vil la.

Nan mouyaj pò a, te toujou gen plizyè chalan ak penti nwa kap balanse nan lanme pandan yo mare sou kòmò. Chalan yo pou gro mezon ekspotatè yo. Yon bato spesyal, bato Kapitèn Pò a, pi piti ke chalan yo, te akroche nan palan sou waf la. Anba yon tonèl pou proteje l kont solèy. Lè vapè yo vini, chaloup kapten Pò a, ak reprezantan la dwann, ak reprezantan mezon komès ki angaje sèvis bato a, y al salye kapiten vapè a epi regle dènye kesyon transpò. Chaloup la pa te manke bròdè, blan e gri, ak 4 ramè, e yon maren nan gouvènay, drapo ayisyen ap flote nan pon aryè a.

Ti moun m te toujou foure nan tout afè kafe, ap gade, tande, poze kesyon. Tonton Nono te toujou kontan wè m, li te pran an afeksyon, ti neve l, pitit sè l Fransin li te renmen anpil. M pat fè dezòd fasil, yon timoun kirye e saj.

M wè sak kafe Jeremi tanpe Kafe Sen Mak. Nono eksplike, bon kafe Ayiti depi lontan pote non Kafe Sen Mak. Se kote ki te fè repitasyon kafe a. Kòm se menm kafe ki plante tout kafe pote non Sen Mak.

Pat anko gen anpil telefon Jeremi, men tout mezon dafè yo te gen telefon pou kenbe kontak ant yo epi ak la bank. Chak ane Nono te konn ap goumen ak manivèl telefon la rele a dwat a goch. Li pat gen anpil kapital, li te oblije prete lajan la bank pou achte rekòlt kafe, stoke kafe. Garanti sete kay, plizyè kay li ipoteke. M pat janm fin konprann byen kouman lè li enkyè, lap pran nouvèl lòt bò, cheve l tout cheve nan tèt li kanpe tou drèt. Move sezisman sanble konn fè sa rive. Pou Nono sa te rive chak ane. Lè sa a, m fè kòm piti, piga pèsonn kontrarye l.

Men m jan li tap fè afè ak gro roulman, li te renmen lavi, renmen ri, renmen manje, renmen resevwa fanmi zanmi. Toujou gen plas sou tab Nono. Li parenn nòs anpil nan travayè yo.

Anpil moun koute Nono pou sajès li, pou sans pratik li.

Renmen manje ! Nono sete yon gro gason. Gen moun ki te konn di gro Nono. Men yo pat takine l. Sete papa bon kè. Premye moun ki tap ri tèt li sete li. Lakay Pòtoprens te gen de koulwa pou antre, yon ti koulwa vrèman etwat e yon lòt byen laj. Tou moun antre nan ti koulwa a ki pi dirèk. Yon jou Nono al eseye ti koulwa, li kole. Depi jou sa a li pran gro koulwa, vwa l ap kleronnen lap vini. Men Nono.

Chaloup Kapitèn di Pò pap desann nan dlo san m pa kouri gade. Nono toujou ap monte nan chaloup pou ale nan bato vapè etranje. Yon jou li envite m monte abò ! A pa li papa ! Sete pi gro kado m ta ka resevwa. Bato a file an kadans nan direksyon vapè a. Silwèt gro bato a detache sou lanmè a kap danse nan solèy. Yon moman nou rive nan pye eskalye batiman ki rive tou pre dlo pou akeyi pasaje ti chaloup la. Nou monte, yon gro blan je ble ban nou lanmen. M pa konn anyen ankò. Yon pepsi kola glase, yon bwason ki pa janm antre Jeremi, voye m nan paradi. Solèy la tap jwe nan fenèt ron iblo bato a.

Nono te yon gran komèsan. Li te gen sans dè zafè, tankou manman m te konn di. Men se pat komès sélman li te konprann. Jou li mouri lavil Jeremi pote l nan simityè. Nono te reprezante inite vil la. Li te fè l ak tout moun. Sèten moun di si le te la toujou, asasina 1964 yo pa ta fèt konsa. Li te depase vye lide prejije koulè ki tap trennen toujou nan tèt anpil boujwa milat. Pitit fi Nono marye ak yon profesè, nwa, moun Okap. Nono fè gro fèt, li akonpaye pitit fi l a pye nan legliz, devan tout vil la.

M te santi m fyè, tonton Nono.









JWET TI MOUN ?
14/01/07

Ti moun Jeremi jwe diferan jwèt.

Yo tounen pwason nan dlo nan lanmè. Yo naje rive ti Simòn, La Pwent, Amiral Kilik. Plonje sou tèt waf. Yo konn rame tou. Sou plaj yo monte sèvolan, yo mache kouri jwe ak vag kap vinn mouri yo. Veye pou pa mouye pye pou soulye pa pran dlo, gate trò vit. De tan zantan gen bato an konstriksyon, chak vizit ap gade pwogrè yo. Jou espesyal ti moun anvayi se lò batiman an pare pou yo pouse l nan dlo sou roulo bwa.

Yo jwe foutbòl sou teras kafe. Nan gran vakans yo ale a la kanpagn, yal chache mango, zanmann, konstwi ti kay pay. Yo jwe ak tonton lasi, kouri dèyè sèk, frape panno. Sou Kare toujou gen yon jwèt drapo kap eksite yo. De kan kap goumen pou drapo.

Tou sa se jwèt ti moun, jwèt inosan, jwèt timoun kap dekouvri peyi, kap mezire fòs yo, kap mache nan solèy, nan limyè. Ti gwoup nou an solidè anpil, « pase prann ma pase chèche w ».Yon jou poutan youn nan zanmi yo anonse yon nouvo jwèt.

Nou tout kirye. Yon nouvo jwèt ? Ti zanmi an mennen nou sou teras anlè bò lakay li. Yon bèl teras an brik rouj, apremidi an deja avanse. Nap eseye devine nouvo jwèt la, yon nouvo lago, jwèt ladrès, jimnastik depi nou te wè ti dam Boni Freda kap danse sou yon kòd rèd nan lakou kay Sè yo. Pa gen anyen nan men l, pa yon bout kòd pa yon bout bwa. Ki sa ki nouvo jwèt la ?

Ti jèn nan gade n, li mande n mete tikòk nou deyò. Nou pati ankò nan devinèt, pipi pi lwen, pipi pi lontan. Li mande n fwote kòk youn sou lòt. Li koumanse an premye. Li pa gentan al pi lwen pase premye a. Nou mande l kote jwèt la. Fwote kòk sete jwèt la. Nou tout tchipe, se yon jwèt raz, se pa jwèt. An nou jwe jan nou abitye, pa vye jwèt sa ki pa gen eksitasyon.

Kote li te bare ak jwèt sa a. Kèk gran moun visye, kannay, kèk gran frè te koumanse devwaye l. Poutan zye li pate vire lè li tap fwote sou nou. Li aksepte tankou n jwèt sa a raz. Li pa proteste, li tou sezi nou pa enterese. N al sou Kare, n al fè lago. L, A, la, G, O, lago. Kouri dèyè drapo.

Nou pase tou pre eksperyans masisi. Mo sa a nou pat konnen l. Kèk ane apre nou tande youn nan zanmi nou yo, yo atrap li dèyè kazèn, fòse l ak yon kouto. Depi lè sa a gen anpil jèn gason granmoun devwaye ap ranmase nan bann yo. Gran moun tankou direktè lekòl, responsab espò, mon pè. Granmoun ki la pou gide jenès la ! Nou pran ! Se pa jwèt ! Tout jwèt se jwèt, men gen jwèt ak jwèt ! Jwèt ti moun, jwèt gran moun.

Ti zanmi ki te envite n jwe jwèt ki te tròp pou nou tap naje nan gro dlo. Nou pa trò etone lè nou aprann nan gran moun li antre nan lame meriken, tounen espyon. Li te menm tounen nan peyi a ak fòs merin yo an 1994.

Jwèt gran moun ak timoun.
Yon kalòt pou 10 kòb.

Gen yon gran moun li menm ki te renmen fè yon jwèt brital ak ti moun, sitou ti moun malere. Li rele ti moun kap pase, sa ki gen tèt kale. Li ofri yon ti kraze kòb, 10 kòb, pou li mete yon kalòt byen sonnen nan tèt ti moun nan. Ti moun yo sere dan yo, pran kalòt la, konbyen fwa nou wè dlo kap kouri nan je ti moun ki sot resevwa yon michan kalòt.

Li pa te janm ofri ti boujwa milat yo lajan pou kalòt, san dout ti moun yo pa te bezwen lajan an. San dout tou li pa ta renmen fè kont ak papa ti moun sa yo ki ta ka koresponn avè l.

Nou te toujou ap gade abi l ap fè sou ti moun yo. Nou te ti moun, ti moun pa sanse kouri dèyè gran moun. Men kote gran moun yo te ye pou kouri dèyè yon gran moun kap fè ti moun abi ? « Sons pa serye pou l ap fè sa », se sa sèlman yo te konn di. Tèt mwen te konn chofe ansanm ak tèt ti moun ki resevwa tabò a.

Sons te byen kanpe. Men misye te laj, pwès, yon plat men ki pral ateri sou tèt inosan. Avan kalòt la, li te konn karese tèt la tankou lap chache pozisyon pou kalòt la byen chita. Tankou tou pou konsole viktim la. Li toujou ap ri, yon ri gra, men nan moman kou a pral pati, lè men an leve, je li chanje koulè, vire. Se tout li menm kap bay kalòt la. Li te renmen sansasyon fè ti moun yo mal. Yon veritab sadik.

Gran moun nan Nou Yòk, m kontre avè l. M te anvi mande l, si li te jwenn toujou ti malere pou li jwe jwèt li te pi renmen an. « Sons ou toujou bay ti moun kalòt ? ». Sete an Ayiti, li reponn. Sa manke li anpil. « Se di byen li tap fè pou ti moun yo », ba yo yon ti monnen ! Apre yon moman, li gade m an travè, li ri jòn. Se pou tout bon kesyon an te poze ?
















Dezyèm plèn Ti Gwav 02/02/08
Tout jwèt se jwèt men kwochèt pa ladan l
Ti moun yo ap jwe san rete. Toujou gen yon defi pou yo releve. Defi ki konn tounen dezafi ! Van ap jwe nan fèy yo.

Defi nan danse.
Adrès pou danse tankou yon banda ren kase, men sou yon ritm modèn.
De tifi, ki sanble anpil, pote la mayòl.Yo sekwe ren yo, kase l sèk, a goch, a dwat, devan dèyè. De men sou hanch. Sa y ap fè a se li y ap okipe. Yap sakade kò yo. Tout enèji yo, tout fòs yo konsantre sou mouvman an. Ti gason yo pa ka swiv kadans rapid la.

Defi nan lago.
Lago a rasanble plis ti moun. Kouri, kenbe, kouri sove. Mè... è! Pye bwa a se mè, yo pa ka kenbe w nan mè. Yon ti moun lan mitan bann nan ap kouri pou kenbe lòt yo. Lè li pran youn, sila tounen chasè.
Vit jwèt la gentan gen yon souf doulè. Ti moun zèl nan pye toujou gentan gaye. Men gen yon timoun gwo tèt, pye lou, y ap kenbe tout tan. Le pli souvan li tounen chasè. Chak fwa li kenbe van ! Zye li mouye, chagren anvayi l.
Se règ jwèt la. Kouri dèyè sa a, dèyè lòt la. Makonn ti moun yo fonn chak fwa. Lè anfen li kenbe youn, fatig pote l ale. Tan pou li sove, yo gentan mete men sou li. Li mande padon. Li pa gentan rive nan mè. Li leve ti men l, li mande pèmisyon.
Yon moman apre, li pran yon ti souf, lago a kontinye. Sèlman nan kwen zye lap chache ti moun distrè pi fasil pou ratrape. Soufle van, soufle van !

Dezafi nan goumen
Maten an bann ti moun nan gwosi. Yon douzèn ap kouri a dwat a goch. Gen kèk ti vwazen ki vin ajoute. Eksitasyon lago a monte. Pousyè koumanse leve nan kouri, kabre.
Yon moman apre, koken pete, batay leve. Ti moun ki tap ri, jwe ansanm, tounen ti kòk batay.
De ti moun konn gen kont. Men la a se tout kap goumen, kout pwen, kout pye. Li difisil pou demele ki kan kap goumen. Li sanble se yon chen manje chen. Erezman se ti kout pwen, ti kout pye ki pa trò fò, ki pa ateri. Pa gen pwoblèm, se jwèt ti moun !
Sezisman ! Mande Dye padon !
Youn nan ti gason yo tounen yon atlèt, yon karateka ekspè. Li pran elan, li vize. Tout kò l bande pou lage yon kout pwen majistral, ki al ateri nan figi ti vwazen. Yon kou pou fè mal, yon kou mechan. Pa kou pou ti moun kap jwe tire sou lòt ti moun.
Ti vwazen blayi atè, kò li fè boul anba doulè a. Rèl la monte. Yen h... Batay la rete sèk. Ti moun yo pantan. Gran moun yo mande « sa ti moun yo genyen konsa ». Yo fè jès pou ti moun yo gaye. Yon manman nan vwazinaj tande rèl pitit li. Kè li kase.
Gen yon ti moun maten sa a ki te tounen yon ti anjandre. Li flanke lòt ti moun nan yon move kou. Gen ti moun ak ti moun. Eske la regrèt move kou li bay ti zanmi l ki te gentan tounen lenmi l ?

Dezafi: batay kòk nan gagè. Mo a soti nan panyòl « desafío », defi. Prononsé dezafiyo.




Lis tèks

P 1- Ti dife boule. Entrodiksyon
P 2- Chofe boukan
P 3- Koupe kann nan panyòl
P 6- Lamoni
P 8- Bòn fèt
P 9- Manje ansanm ak aloufa
P 10- Bon mòso pou envite a
P 11- Pelerinaj Sodo. Yon etwal pou madan Bèmigham
P 12- Bèkèkè
P 13- Mwen rive
P 14- Rankont ap òganize
P 16- Tè pa nou
P 17- Kreyòl matinikè
P 19- Yon sware an demi tent
P 20- Latibonit Machan Desalin
P 22- Moun nou se moun
P 25- Anpeche Kolon debake ankò
P 27- Latibonit Boudèt Gran plas
P 29- Lanmè pa sere kras
P 31- Sirèn, o sekou!
P 32- Tonton Nono
P 34- Jwèt ti moun
P 35- Jwèt gran moun ak ti moun
P 36- Tout jwèt se jwèt men kwochèt pa ladan l.







en pou nou vanse !
Kenbe fèm. Kenbe pa lage.

FOUYE ZO »

5/11/11
TI DIFE BOULE !

Ki moun kap releve defi a, voye jete ti ròch yo?
Pran la pawòl pote lide pa l?

Men kwa manman w, men kwa papa w, pile l si w kapab!

N ap chèche lanvè landwat la vi a, pou nou konnen sou ki pye pou nou danse, ki bò n prale, ki sa n ap defann, sou ki bit nap kanpe.

N a p chèche esans, mwèl, nannan la vi a, pou lè n mande yon moun, yon jèn, « ki wou », pou li reponn « men sa m genyen nan djakout mwen ». Men sa m genyen nan mwenmenm, men sa m pote nan kè m.

Men ki moun mwen ye. Men ki moun yo te vle m tounen. Men ki moun m deside tounen. Men kote m te ye, men sa m kite dèyè, men kote m prale, men kote m vle rive.

Tankou Animal ki rantre nan kokiy li, nou ka rejwenn ekilib nou, nou ka rejwenn tèt nou, pou n soti pi fò apre. Nou vle kanpe kin, kin ala ganach. Nou mèt tèt nou!

Zanmi an nou kenbe m
Alex Duquella